Les Hoia-Baciu

Na západnom okraji Cluj-Napoca sa rozkladá približne 300 hektárov lesa, ktorému medzinárodné médiá za desaťročia pridelili všetko od duchov až po mimozemšťanov. Hoia-Baciu preslávili pokrútené stromy, nevysvetliteľné svetlá, miznúci ľudia a fotografia lietajúceho taniera, ktorá v roku 1968 obletela svet. Rumuni mu hovoria aj „Bermudský trojuholník Transylvánie“ a na tento titul les ochotne pracuje. Mnohé kmene rastú v oblúkoch, stáčajú sa tesne nad zemou alebo vyrastajú po niekoľkých z jedného miesta, takže aj obyčajná denná prechádzka môže na fotografiách vyzerať podstatne zlovestnejšie, než človek pôvodne plánoval.

Na zvláštne stromy pritom existuje celkom pozemské vysvetlenie. Biológ Tibor Hartel z Univerzity Babeș-Bolyai upozorňuje, že v Hoia rastú staré hraby, lipy a javory, ktoré ľudia v minulosti opakovane orezávali a nechávali znovu obrážať. Stromy po takomto hospodárení vytvárali nové kmene a koruny, do ich tvaru vstupoval svah, vietor, susedné dreviny a samotný spôsob rastu. Po desaťročiach vznikli špirály, oblúky a viacnásobné kmene, ktoré dnes vyzerajú ako veľmi presvedčivá práca neznámej sily. Hartel ich považuje aj za pozostatok starého spôsobu využívania lesa, ktorý z okolia Cluja postupne zmizol.

Folklór ponúka atraktívnejšie vysvetlenia. Podľa jednej z najrozšírenejších povestí vošiel do lesa pastier menom Hoia s približne dvesto ovcami a nevrátil sa ani on, ani jediná ovca. Ďalšia hovorí o päťročnom dievčati, ktoré zmizlo medzi stromami a objavilo sa o päť rokov neskôr na rovnakom mieste, údajne v nezmenenom oblečení a bez spomienok na to, kde celé roky bolo. Samotné meno Hoia však siaha hlbšie do minulosti. Clujský historik József Lukács našiel pomenovanie už v dokumente z roku 1521, kde sa spomína „vinica nazývaná Hoia“. Staré vinohrady ležali na južných svahoch dnešného kopca Hoia a názov teda existoval stáročia pred modernou mániou okolo strašidelného lesa.

Zaujímavý je aj dnešný názov Hoia-Baciu. Adrian Pătruț, profesor z Univerzity Babeș-Bolyai, ktorý sa lokalitou dlhodobo zaoberal, uvádza, že západnú časť lesa miestni označovali viacerými menami. Objavovala sa Pădurea Hoia, Pădurea Baciului, Pădurea Cheile Baciului a starší Clujčania poznali aj Pădurea Popilor – Kňazský les, pretože veľká časť územia kedysi patrila rímskokatolíckej cirkvi. Keď Emil Barnea po udalosti z roku 1968 označil miesto ako Pădurea Baciu, názov sa dostal do správ, zahraničných časopisov a kníh o UFO. Pătruț neskôr používal zložené pomenovanie Hoia-Baciu, ktoré rešpektovalo miestnu geografiu aj názov preslávený Barneovými fotografiami.

Barnea však nebol prvý človek, ktorý tu cielene hľadal čudné javy. Biológ Alexandru Sift chodil do západnej časti lesa už začiatkom 50. rokov a sám ju poznal pod názvom Pădurea Popilor. V roku 1953 začal podľa Pătruța so systematickejšími pozorovaniami a postupne fotografoval svetelné útvary, neobvyklé stopy na zemi a zmeny na vegetácii. Časť javov opisoval ako svetelné alebo hmlovité útvary v tvare písmena V. Po jeho smrti v roku 1993 sa veľká časť fotografického archívu stratila a zachované materiály neskôr spracoval Adrian Pătruț v knihe venovanej fenoménom Hoia-Baciu.

Najväčšiu reklamu lesu zabezpečila nedeľa 18. augusta 1968. Štyridsaťpäťročný technik Emil Barnea prišiel s tromi známymi na výlet a okolo jednej popoludní zbieral drevo na oheň. Priatelia ho zavolali späť, pretože nad stromami pozorovali veľký striebristý sploštený objekt. Barnea schmatol fotoaparát a začal fotografovať. Podľa neskoršieho záznamu rumunskej asociácie ASFAN vytvoril päť záberov; na prvých bol objekt dobre viditeľný, na posledných už mizol vo výške. Film vyvolal až neskôr a fotografie sa po preverovaní dostali k rumunskej tlačovej agentúre AGERPRES, do televízie a následne do zahraničia. Hoia-Baciu odvtedy patrila na mapu európskej ufológie

Celá vec má ešte jednu málo spomínanú drobnosť. Deň pred Barneovým výletom hlásila posádka rumunského lietadla IL-18 na linke Constanța – Düsseldorf neznámy oválny objekt neďaleko Oradei. Kapitán Beniamin Gabrian uvádzal zelenkasté svetlo a niekoľkosekundové pozorovanie vo výške okolo 7 600 metrov; podobný objekt mala krátko nato zaznamenať aj posádka maďarského lietadla. Rumunské ufologické archívy preto udalosti zo 17. a 18. augusta 1968 uvádzajú vedľa seba.

Stredobodom dnešných výprav býva Poiana Rotundă, okrúhlo-oválna čistinka ukrytá medzi stromami. Práve nad ňou mal Barnea fotografovať svoj objekt a práve sem smeruje veľká časť nočných výprav. Miestni sprievodcovia za roky nazbierali hlásenia o náhle vybitých batériách, reštartujúcich sa telefónoch, problémoch s GPS, nevysvetliteľných zvukoch, svetlách či fyzickej nevoľnosti. Podobné javy sa neobjavujú pravidelne a ani ľudia, ktorí lesom sprevádzajú návštevníkov, nesľubujú automatické stretnutie s duchom alebo lietajúcim tanierom. Poiana Rotundă zostáva ľahko dostupná pešo alebo na bicykli a cez deň slúži Clujčanom úplne obyčajne ako miesto na výlet.

Severný okraj lesa pri Cheile Baciului siaha ešte omnoho ďalej do minulosti. Archeologické nálezy z okolia dokladajú osídlenie už v neolite a rumunský archeologický register eviduje pri Baciu sídliská z neolitu, doby bronzovej, rímskeho obdobia aj stredoveku. Adrian Pătruț uvádza pri Cheile Baciului nálezy patriace ku kultúre Starčevo-Criș, staré približne 8 500 rokov, neskoršie stopy osídlenia, staré vápencové lomy a pozostatky stavieb spájaných s rímskou ťažbou kameňa. Niektoré stopy po lomoch sa dajú v okolí lesa rozoznať dodnes.