Maják Wenweizhou

Už pred príchodom 19. storočia bol čínsky čaj zo strany britského impéria vysoko žiadaným tovarom. Hoci obchodné vzťahy medzi Angličanmi a dynastiou Čching boli vo svojich počiatkoch priateľské, skoro vyústili v krízu. Tá vyvrcholila prvou ópiovou vojnou, po jej skončení v roku 1842 odstúpili porazení Číňania ostrov HongKong Britom.

Na juh od Hongkongu sa rozprestiera ako zelené, štetcom rozostrené šmuhy na Juhočínskom mori Wan-šan, súostrovie pozostávajúce z desiatok tisíc ostrovov, tajomné a neprístupné. Rozmáhajúca sa námorná doprava predložila okolo roku 1850 podnet k tomu, aby boli jeho vody osvetlené. Britovia vytušili, že na ostrovoch patriacich cisárskej dynastii Čching bude potrebné vybudovať sieť navigačných svetelných zariadení. Obe vlády teda museli zahájiť jednania o stavbe a ostrahe niekoľkých majákov roztrúsených po ostrovoch. Táto spolupráca mala jeden dôsledok, s ktorým sa vôbec nepočítalo a z ktorého sa nakoniec stala bežná prax. Strážci majáku boli vo svojej väčšine euroázijského pôvodu, všeobecne synovia britských otcov a čínskych matiek. A tak spôsobom úplne vzdialeným celej vládnej politike vznikla tradícia, na ktorú boli strážci majákov náležite hrdí.

Stupeň 6. Stupeň 7. Stupeň 8. Sú to stupne silného vetra bičujúce strmé skalisko oddelené od pobrežia osemdesiat kilometrovým pásom rozbúrených vôd a zobrazené na mape súostrovia Wan-šan ako zadok komár vznášajúceho sa nad morom. Je to kamenný ostrovček rozlomený na dve časti, ktorému Číňania hovoria Wenweizhou a Britovia Gap Rock.

Na jeho vyššej polovici, tej južnej, bol postavený maják podobajúci sa pevnosti. V roku 1892 doputovalo do týchto končín zo Švédska svetlo, aby osvetľovalo ázijske moria svojou škandinávskou žiarou. V očiach staviteľov pevnosť vyzerala nedobytne, ale o niekoľko rokov neskôr bol maják zničený tajfúnom. Na miesto dorazili úrady, aby vyhodnotili škody, ale keďže Wenweizhou nemá prístav a dostať sa naň nie je jednoduché, spláchla návštevníkov do mora vlna. Neskôr pri oprave majáku niekto zistil, že bol postavený na nevhodnom mieste. Severná časť bola proti tajfúnom viac chránená.

Čo sa nepodarilo víchriciam, dokázali vojny. Zbytky šrapnelov a diery v stenách svedčia o intenzívnych bojoch na Wenweizhou počas Čínskej občianskej vojny (1927 – 1949). Po vojne maják nesvietil viac ako štyri desaťročia, až do osemdesiatych rokov, kedy bol opravený. Maličký ostrov teraz lodiam plaviacim po Juhočínskom mori ponúka plne automatizované svetlo.