Formica Léo

Uprostred čadičovej planiny obklopujúcej jednu z najaktívnejších sopiek na svete, Piton de la Fournaise (doslova “vrchol pece”), sa nachádza výnimočný skalný útvar. Formica Léo je tvorená miliónmi malých čadičových kamienkov rôznych odtieňov, od lesklej čiernej až po skalnatú červenú. Jeho farba sa zvykne meniť, keď sa kamienky posúvajú pod silným vetrom alebo nohami návštevníkov.

Formica Léo dostala meno podľa svojho vzhľadu, ktorý pripomína sifón mraveniska v pieskovisku. Geologický útvar tvoria dva prekrývajúce sa krátery: kráter na juhovýchode je väčší a hlbší, má priemer 40 metrov a hĺbku 15 metrov, zatiaľ čo severozápadný kráter je menší a plytší, má priemer 22 metrov a hĺbku päť metrov.

Prvé záznamy o Formica Léo pochádzajú z 18. storočia. Podľa jednej správy istý lovec odmien na Réunione tvrdil, že bol priamym svedkom jeho vzniku počas erupcie Piton de la Fournaise v 50. rokoch 17. storočia. Prvým známym človekom, ktorý sa ku kráteru priblížil, bol Joseph Hubert, ktorý dal útvaru meno inšpirované hmyzom počas prechodu kaldery Enclos Fouqué v roku 1768. O niekoľko desaťročí neskôr, v roku 1801, francúzsky prírodovedec Jean-Baptiste Bory de Saint-Vincent napísal prvý všeobecný vedecký opis Piton de la Fournaise po tom, ako vystúpil na vrchol sopky.

Dodnes nie je isté, ako vznikol, hoci početní vulkanológovia na ostrove majú množstvo teórií.