Zhrnúť význam archeologického náleziska Göbekli Tepe, ktorého turecký názov sa zvyčajne prekladá ako „Bruchatý kopec“, nie je jednoduché. V roku 1994 nemecký archeológ Klaus Schmidt pri prieskume rozpoznal mimoriadny význam lokality a od roku 1995 sa tu začali systematické vykopávky. Nálezy odvtedy výrazne zmenili predstavy archeológov o spoločnostiach na začiatku neolitu.
Najstaršie monumentálne stavby v Göbekli Tepe vznikali približne medzi rokmi 9600 a 8200 pred n. l., teda pred viac ako 11 000 rokmi. Lokalitu tvoria kruhové, oválne aj obdĺžnikové kamenné stavby s mohutnými stĺpmi v tvare písmena T, z ktorých viaceré nesú reliéfy divých zvierat. Stavitelia patrili ku komunitám lovcov a zberačov v období, keď sa v oblasti Hornej Mezopotámie postupne formovali prvé poľnohospodárske spoločnosti. Monumentálne priestory sa pravdepodobne využívali pri spoločenských a rituálnych aktivitách, možno aj pohrebného charakteru. Novšie vykopávky zároveň odkryli menej monumentálne stavby a stopy domácich činností, ktoré ukazujú na trvalejšie osídlenie lokality.
Rovnako pozoruhodný je rozsah samotnej architektúry. Monumentálne stavby vytvorené komunitami lovcov a zberačov patria medzi najstaršie známe príklady monumentálnej architektúry postavenej človekom a ich kamenné piliere dosahujú výšku až približne 5,5 metra.
Göbekli Tepe leží v regióne, ktorý zohral zásadnú úlohu pri prechode od spôsobu života lovcov a zberačov k prvým poľnohospodárskym komunitám. Práve preto lokalita poskytuje mimoriadne cenný pohľad na obdobie, keď sa menila organizácia spoločnosti, spôsob obživy aj podoba sídiel. Výskum zároveň ukazuje, že monumentálna výstavba a spoločné rituálne aktivity boli súčasťou tohto procesu už veľmi skoro. Archeológovia odkryli iba časť rozsiahleho náleziska a pokračujúce vykopávky prinášajú ďalšie údaje o tom, ako sa tu žilo, stavalo a pochovávalo.
Využívanie Göbekli Tepe sa skončilo približne okolo roku 8000 pred n. l. Výplne monumentálnych stavieb vznikali počas dlhšieho obdobia a výskum ich pôvodu pokračuje; nové nálezy ukazujú, že časť sedimentov súvisela aj s presunom materiálu zo sídliskových vrstiev vyššie na návrší.
