Jednou z najstarších a najkrajších historických pamiatok v Ankare je mešita Aslanhane, ktorej názov v doslovnom preklade znamená „Mešita Levieho domu“. Bola postavená ešte pred vznikom Osmanskej ríše, počas obdobia Seldžukov, ktorí nasledovali po Rúmskom sultanáte v čase mongolských invázií. V tomto období neskorého stredoveku nebola Ankara, vtedy významné mesto na Hodvábnej ceste známe výrobou vlny, spravovaná silou zbraní, ale jedinečným spôsobom – komunitou alebo „republikou“ Ahiov. Ahiovia boli bratstvom založeným na remeselných cechoch, ktoré sa riadili zásadami súfizmu. V starej časti Ankary sa nachádza viacero mešít, ktoré postavili členovia tejto komunity, pričom v ich názvoch sa objavuje slovo „Ahi“ pred menom zakladateľa.
Ľudový názov „Aslanhane“ (Lví dom) nepochádza z toho, že by mešita v minulosti slúžila ako útočisko pre levy. Názov je odvodený od starovekej sochy leva, ktorá je osadená v múre pohrebiska priamo oproti mešite. Pôvod tejto sochy nie je známy, no v Anatólii bohatej na historické pozostatky bolo bežnou praxou, že stavitelia využívali dostupné materiály – často kamene z antických ruín. Podobné fragmenty starobylých stavieb a dokonca aj náhrobné kamene možno vidieť aj priamo na stavbe a v interiéri mešity (stačí sa pozrieť na základňu minaretu alebo na hlavy drevených stĺpov vnútri mešity). Takéto prvky sa občas objavujú aj na citadele v Ankare, ktorá bola viackrát prestavaná počas svojej dlhej histórie siahajúcej až do obdobia Frýgov.
V roku 2023 bola mešita Aslanhane spolu so štyrmi ďalšími mešitami z rôznych miest Anatólie zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO pod názvom „Drevené hypostylové mešity stredovekej Anatólie“. Okrem fascinujúcej histórie stojí za návštevu už len vďaka nádhernej drevorezbe vo vnútri. Ďalším pôsobivým prvkom je krásna obkladová výzdoba výklenku na modlitby (mihráb).
