Kráľovské mauzóleum v Mauretánii

Aj keď je to jedna z najmenej navštevovaných krajín na svete, Alžírsko sa môže pochváliť niektorými z najzachovalejších a najrozmanitejších rímskych ruín mimo Talianska. Medzi jeho najväčšie pamiatky patrí úžasne impozantný hrob jedinej dcéry jednej z najslávnejších vodkýň histórie.

Zatiaľ čo Kleopatra stála pri základoch modernej kultúry, jej dcéra princezná Kleopatra Selene II. je oveľa menej známa. Kleopatra Selene II sa narodila v Egypte okolo roku 40 pred n.l. a bola prevezená spolu so súrodencami do Ríma po tom, čo jej rodičia spáchali samovraždu po porážke jej otca Marka Antonyho v bitke pri Actiu. O 10 až 16 rokov neskôr sa vydala za Juba II., Berberského princa zo súčasného Alžírska.

Novomanželia dostali rozkaz ovládnuť Mauretániu, predtým neorganizovaný a voľne riadený rímsky vazalský štát rozprestierajúci sa od dnešného Alžíska až na západ k Atlantiku cez dnešné severné Maroko, čo sa im celkom úspešne darilo, pokiaľ Kleopatra Selene II nezomrela okolo roku 6 nášho letopočtu.

Mauzóleum, v ktorom bola princezná pochovaná, si objednal jej manžel a zdá sa, že vzhľadom na jeho veľkosť boli v ňom uložené pozostatky celej kráľovskej rodiny. Keď kráľ Juba zomrel v roku 23 n.l., bol pochovaný spolu s manželkou v mauzóleu.

Počas posledných dvoch storočí bolo mauzóleum opakovane pustošené a napádané hľadačmi pokladov a vojenskými jednotkami. Kleopatrine a Jubove ľudské pozostatky boli z miesta pohrebu odstránené už dávno, s najväčšou pravdepodobnosťou lúpežníkmi. V roku 1555 dal osmanský admirál menom Salah Rais príkaz na zničenie mauzólea. Pri vstupe do pamätníka sa však Raisoví muži stretli s mohutným rojom čiernych včiel. Útok bol taký tvrdý, že niekoľko mužov zomrelo na ich bodnutie. Keďže to bolo znakom toho, že mauzóleum by sa nemalo rušiť, opustilo sa od pôvodného plánu. O mnoho rokov neskôr okupačné francúzske námorníctvo použilo toto miesto na výcvik streľby na cieľ, čo malo za následok poškodenie stavby.

V roku 1866 navštívil mauzóleum cisár Napoleon III. Ten napravil škody francúzskeho námorníctva a požadoval, aby bola budova zachovaná a chránená, čo dnešným návštevníkom umožňuje premýšľať nad zrúcaninou a spomenúť si na život princeznej, na ktorú mohlo byť inak časom zabudnuté.