Ostrov Nový Amsterdam horel a svet sledoval skazu „Jurského parku“ v priamom prenose

Ak si myslíte, že ste ďaleko od civilizácie, mýlite sa. Skutočná samota leží v južnom Indickom oceáne, na mieste, ktoré mapy nazývajú Île Amsterdam. Je to sopka, ktorá trčí z vody tisíce kilometrov od akejkoľvek pevniny.

Doteraz to bol tichý raj pre vedcov a unikátne zvieratá. Dnes je to spálenisko. V januári 2025 sa stalo nemysliteľné. Na ostrove, kde je voda všadeprítomná vo forme hmly a dažďa, vypukol požiar. Bez hasičských lietadiel (najbližšie letisko je tisíce kilometrov ďaleko) a s evakuovanou posádkou oheň pohltil 45 % ostrova. To, čo sa stalo, nie je len ekologická katastrofa. Je to vyvrcholenie storočí ľudských chýb.

Keď kravy zjedia ostrov

Príbeh Nového Amsterdamu znie ako zlý vtip. V roku 1871 tu osadníci z Réunionu v zúfalom pokuse o farmárčenie vypustili dobytok. Ľudia odišli, kravy ostali. A zdiveli. Počas 130 rokov sa z nich stalo ferálne stádo, ktoré sa naučilo prežiť v drsných podmienkach. Výsledok? Tieto „monštrá“ doslova zožrali pôvodný unikátny les Phylica arborea. Zmenili ostrov na pasienok, dupali po hniezdach vtákov a zničili ekosystém. Hoci Francúzi v roku 2010 poslednú kravu zastrelili (v rámci drastickej ochrany prírody), škoda už bola napáchaná. Tráva, ktorá po nich ostala, vyschla a stala sa palivom pre požiar roku 2025.

Vták, ktorý nepozná iný domov

Prečo biológovia pri správach o požiari plakali? Kvôli nemu: Albatros amsterdamský. Toto nie je „len ďalší vták“. Je to jeden z najvzácnejších albatrosov na planéte. Hniezdi iba a výlučne na náhornej plošine Plateau des Tourbières na tomto ostrove. Nikde inde.

• Ak zhorí plošina, druh vyhynie.
• Požiar sa zastavil len tesne pred ich hniezdiskami. Rodičia, ktorí sedia na vajciach, nemôžu uletieť. Sú pripútaní k zemi. Hoci prvé správy hovoria, že prežili, ich domov sa zmenil na popolník.

Život na bublajúcej špongii

Ostrov Amsterdam nie je pevnina, ako ju poznáte.

• Zem sa hýbe: Je to sopka, ktorá spí len na jedno oko. V kráteroch je zem teplá.
• Chodíte po vode: Plošina Tourbières je obrovská špongia z rašeliny a machu. Jeden chybný krok a ste po kolená v bahne.
• Prales, ktorý nie je: Stromy Phylica, ktoré sa vedci roky snažili znovu vysadiť a oplotiť, v roku 2025 z veľkej časti zhoreli. Desaťročia práce zmizli v dyme za pár dní.

Stanica na konci sveta

Na severnom cípe sa krčí stanica Martin-de-Viviès. Pár farebných budov, ktoré vyzerajú ako stavebnica Lego hodená do mora. Žije tu hŕstka vedcov, ktorí sú izolovanejší než astronauti na ISS (tí sa môžu vrátiť za pár hodín, z Nového Amsterdamu to loďou trvá týždne). Keď prišiel oheň, museli utiecť. Nechali za sebou prístroje, výskum a osobnú misiu chrániť tento kus zeme.