Po porážke v prvej svetovej vojne bolo Nemecku podľa podmienok Versaillskej zmluvy zakázané mať ponorkovú flotilu. Nemecké úrady však použili rafinovanú stratégiu, aby tieto predpisy obišli. V susedných krajinách založili inžinierske krycie spoločnosti, ktoré využívali ako zásterku pre svoje vlastné zbrojné výskumné programy.
Jednou z takýchto spoločností bola aj spoločnosť Ingenieurskantoor voor Scheepsbouw, registrovaná v Holandsku, ktorá navrhla ponorku Vesikko. Aby Nemecko ešte viac zakrylo svoje stopy, na výrobu prototypov využilo lodenice Crichton-Vulcan vo fínskom Turku. Ponorka Vesikko bola postavená v rokoch 1933 až 1936 ako jeden z takýchto prototypov pod krycím názvom CV 707.
Krátko pred vypuknutím druhej svetovej vojny bola táto ponorka predaná fínskej vláde. Ako súčasť fínskeho námorníctva slúžila v Zimnej vojne aj v Pokračovacej vojne, dvoch satelitných konfliktoch druhej svetovej vojny, do ktorých boli zapojené Fínsko a Sovietsky zväz.
Fínsko však v týchto konfliktoch nedopadlo dobre. Dôsledky druhej svetovej vojny boli pre krajinu kruté. Podľa ustanovení Parížskej zmluvy z roku 1947 bolo Fínsku zakázané mať akúkoľvek ponorkovú flotilu.
Vessiko bola po vojne vyradená z prevádzky spolu s ostatnými fínskymi ponorkami. Vyhla sa však osudu ostatných fínskych ponoriek Vetehinen, Vesihiisi, Iku-Turso a Saukko, ktoré boli prevezené do Belgicka a roztavené na šrot.
Ponorka bola v roku 1973 zrekonštruovaná, prevezená na súčasné miesto v Suomenlinna a premenená na múzeum. Je jediným zachovaným exemplárom tejto kapitoly fínskej námornej histórie.
