Nórsko

Nórsko (nór. Norge, nór. Noreg), oficiálne Nórske kráľovstvo, je severský štát v severnej Európe, ktorého pevninské územie zahŕňa západnú a najsevernejšiu časť Škandinávskeho polostrova. Súčasťou Nórska je taktiež vzdialený arktický ostrov Jan Mayen a súostrovie Špicbergy, závislým územím je Bouvetov ostrov ležiaci v subantarktickej oblasti. Pevninské Nórsko susedí na východe so Švédskom a na severovýchode s Fínskom a Ruskom. Nórsko ma rozsiahle pobrežie otočené k Severnému Atlantickému oceánu a Barentsovmu moru. Krajina si robí nárok aj na Ostrov Petra I. v južnom Pacifiku a teritórium Zem kráľovnej Maud (Dronning Maud Land) v Antarktíde. Nórsko je unitárny štát a parlamentná monarchia. Rozkladá sa na celkovej ploche 385 207 km² a žije v ňom 5,5 mil. obyvateľov, má tak jednu z najnižších hustôt zaľudnenia v Európe. Hlavným a najväčším mestom Nórska je Oslo.

Nórsko je prevažne hornatá krajina, najvyššia hora Galdhøpiggen meria 2 464 metrov. V jej blízkosti ležia dva nórske ľadovce Jostedalsbreen a Jotunheimen, lákajúce každý rok tisíce turistov. Na medzinárodnej ceste E16, spájajúcej Oslo s Bergenom na západnom pobreží Nórska, sa nachádza Lærdalský tunel, najdlhší cestný tunel na svete (24 km dlhý).

Prvý nórsky otlačok do svetových dejín prišiel vo vikingskej dobe, keď ľudia z Nórska a ostatných severských krajín precestovali veľkú časť Európy a vydali sa na sever aj na západ. Vikingovia boli obchodníci aj nájazdníci a dostali sa okrem iného do Grónska a Severnej Ameriky. Jednotné Nórske kráľovstvo vzniklo v roku 872 zlúčením drobných kráľovstiev. Vikingskú dobu postupne vystriedalo kresťanstvo a nórsky vplyv vo vonkajšom svete, ktorý dosiahol svoj najväčší rozsah v polovici 13. storočia, postupne však slabol. Na konci 14. storočia sa spojilo s Dánskom a Švédskom do Kalmarskej únie, v rokoch 1537 až 1814 bolo súčasťou Dánsko-Nórska a v rokoch 1814 až 1905 bolo v personálnej únii so Švédskom, než sa úplne osamostatnilo.

Počas prvej svetovej vojny zostalo Nórsko neutrálne, ale napriek tomu utrpelo veľké straty, predovšetkým vo svojom veľkom obchodnom loďstve. Na začiatku druhej svetovej vojny sa Nórsko opäť snažilo zostať neutrálne, ale v roku 1940 bolo napadnuté nacistickým Nemeckom a okupované až do roku 1945. Po vojne Nórsko svoju neutralitu opustilo a stalo sa zakladajúcim členom Severoatlantickej aliancie. Objavenie veľkých zásob ropy na morskom dne pri Nórsku koncom 60. rokov 20. storočia viedlo k veľkej prosperite. V referendách v rokoch 1972 a 1994 sa nórske obyvateľstvo vyslovilo proti členstve krajiny v Európskej únii. Saamovia, žijúci prevažne na severe, majú určitú mieru sebaurčenia a vplyv na tradičnom území prostredníctvom Saamskeho parlamentu a zákona o Finnmarku.

Nórsko je vyspelá krajina, s vyspelou vysokopríjmovou ekonomikou s vysokou životnou úrovňou, má 2. najvyšší index ľudského rozvoja na svete a ôsmy najvyšší príjem na obyvateľa na svete. Nórsko zachováva severský model blahobytu so všeobecnou zdravotnou starostlivosťou a komplexným systémom sociálneho zabezpečenia a jeho hodnoty sú zakorenené v rovnostárskych ideáloch. Nórsky štát má rozsiahle vlastnícke podiely v kľúčových priemyselných odvetviach, disponuje rozsiahlymi zásobami ropy, zemného plynu, nerastných surovín, dreva. Ropný priemysel tvorí približne štvrtinu hrubého domáceho produktu krajiny. Má najväčší štátny investičný fond na svete, ktorého hodnota je 15,7 bilióna nórskych korún (k 11/2023). Nórsko je zakladajúcim členom Organizácie spojených národov, Severoatlantickej aliancie, Európskeho združenia voľného obchodu, Rady Európy, Zmluvy o Antarktíde a Severskej rady, členom Európskeho hospodárskeho priestoru, Svetovej obchodnej organizácie a Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj a schengenského priestoru.

Zdroj: wikipedia.org