Len máloktorý názov vyvolá v človeku dojem takmer mýtickej odľahlosti ako Murmansk (možno s výnimkou Vladivostoku a Timbuktu). Ide o najväčšie mesto za polárnou kružnicou. Vďačí za to hlavne svojmu prístavu vo fjorde, ktorý vďaka okrajovému dosahu Golfského prúdu nikdy nazamŕza a umožňuje tak celoročný prístup do Barentsovho mora. Ide o lokalitu s mimoriadnym strategickým významom, preto sa v druhej svetovej vojne stala terčom útoku nacistov, keď sa nemecký Wermacht pokúsil dobyť mesto zo západu.
Operácia však zlyhala a Murmansk ostal naďalej dôležitým prístavom pre spojenecké zásobovacie konvoje po zvyšok druhej svetovej vojny. Počas studenej vojny význam strategickej polohy ešte vzrástol a Murmansk a priľahlé vojenské základne nachádzajúce sa hlbšie vo fjorde sa stali domovom sovietskej arktickej flotily, ku ktorej patrili aj mimoriadne dôležité jadrové ponorky. Značná časť ruských odstrašujúcich jadrových zbraní v ponorkách sa dodnes nachádza práve v základniach neďaleko Murmansk, zatiaľ čo staršie ponorky a ich reaktory hrdzavejú na námorných vrakoviskách. Prirodzene, všetky tieto miesta sú turistom neprístupne, samotné mesto však ponúka pohľad do ich sovietskej histórie.
Vysoko nad prístavom na pustom výbežku stojí ohromný vojnový pamätník, ktorému dominuje obrovská socha vojaka láskyplne prezývaného Aľoša. Občas z neho môžete vidieť plavidlá ruského námorníctva v lodeniciach na severe. O niečo hlbšie vo vnútrozemí stojí pamätník námorníkom slúžiacim na ponorkách s veliteľskou vežou z jadrovej ponorky Kursk, ktorá v auguste 2000 tragicky potopila a vyžiadala si 118 obetí.
Najväčšou turistickou atrakciou jadrovej histórie Murmansk sa však stal ľadoborec Lenin, prvé plavidlo tohto druhu na jadrový pohon slúžiace medzi rokmi 1959 a 1989. Premenili ho na múzeum a dnes sa dá navštíviť so sprievodcom (len v ruskom jazyku), ktorý vám s trochou šťastia dovolí nazrieť aj do časti s reaktorom.
