Potopené mesto Shi Cheng

Lev je odvekým a univerzálnym symbolom statočnosti a sily. V Číne je úcta k týmto zvieratám naozaj hlboko zakorenená. Lev sa spája s kráľovskou mocou, pripisuje sa mu schopnosť zlách duchov a prinášať prosperitu. Štylizované kamenné sochy levov, známe ako strážne levy, bežne nájdeme pri vstupoch do čínskych palácov, budhistických chrámov a svätýň. V Indii sa lev spočiatku využíval ako raný symbol viery. Zvyčajne sa tieto sochy vyskytujú v pároch ako strážcovia, pričom jeden z levov má otvorenú papuľu a vyplazený jazyk, zatiaľ čo druhý ma čeľuste zavreté a zamyslený až hrozivý výraz. Symbolizujú čínsky koncept jin a jang, na pohľad opačné, no v skutočnosti od seba závislé životné sily. Istým spôsobom tieto protiklady fungujú aj v prípade Shi Cheng alebo Levieho mesta. Môžme o ňom totiž povedať, že teraz žije hlavne vďaka tomu, že v roku 1959 zomrelo.

Shi Cheng leží 400 km južne od Šanghaja v okrese Chang-čou v provincii Zhejiang na úpäti Hory piatich levov. Založili ho za vlády dynastie Tchang pred asi 1 300 rokmi. Vo svojom vrchole sa rozrástlo na asi pol kilometra štvorcového. K tým najpôsobivejším architektonickým prvkom patrili múry vonkajšieho opevnenia, vztýčené počas dynastie Ming približne v 16. storočí n. l., s piatimi veľkolepými bránami a ďalšími 265 oblúkmi. Všetky boli bohato zdobené rytinami a ochrannými sochami strážnych levov, drakov a fénixov.

Levie mesto malo svoju históriu, krásu a obyvateľov, ktorí v ňom žili po celé generácie. Ani to však nezamávalo s čínskou vládou, ktorá sa rozhodla obetovať ho s ďalšími najmenej šiestimi mestami, vyše tisíckou dedín a tisíckami hektárov poľnohospodárskej pôdy pre takzvané vyššie dobro, konkrétne pre stavbu vodnej nádrže. Väčšie mestské centrá ako Šanghaj a Chang-čou totiž potrebovali čoraz viac elektrickej energie, a tak v máji 1954 oznámil Tchan Čen-lin, tretí sekretár východočínskej kancelárie Ústrednej komisie Komunistickej strany Číny, svoj plán na stavbu novej vodnej elektrárne. Jej súčasťou mala byť aj vodná nádrž Xin’anjiang na rieke Xin’an. Na to však bolo potrebné nútene vysídliť vyše 290 000 ľudí.

Projekt dokončili v roku 1959 a Shi Cheng navždy zmizlo v umelo vytvorenom jazere, ktoré zaplavilo celé údolie až do výšky 30 metrov. Na takmer päťdesiat rokov sa na Shi Cheng zabudlo. Až v roku 2001, keď sa komunistická Čína pridala k Svetovej obchodnej organizácii, skúmali potápači jazero Xin’anjiang a s úžasom zistili, že sa na jeho dne nachádza dokonale zachované mesto so širokými dláždenými ulicami, chrámami a impozantnými múrmi. Boli v takom skvelom stave, až im to tak trochu naháňalo hrôzu. Zachovali sa dokonca aj drevené stĺpy a schodiská a všetky prepracované kamenné ornamenty, ktoré by v búrlivých dobách druhej polovice 20. storočia nad hladinou ľahko podľahli pôsobeniu piesku, slnka znečisteného vzduchu.

Levie mesto si vyslúžilo prezývku Atlantída východu a stalo sa akousi podvodnou turistickou atrakciou. V letných mesiacoch sa tu pre skúsených potápačov robievajú aj prehliadky. Čínska vláda si však uvedomuje, že návštevníci predstavujú pre mesto potenciálnu hrozbu, a tak ho oficiálne vyhlásila za historickú pamiatku.

Návrhy na sprístupnenie Shi Cheng turistom (nech už jeho vyzdvihnutím nad hladinu, konaním prehliadok v ponorkách či postavením ochranného múra, ktorí bude mesto brániť pred vodou) boli vždy zamietnuté zo strachu z poničenia pamiatky. Dnes si teda môže Levie mesto prehliadnuť jediným spôsobom: Nasadiť si potápačskú masku a ponoriť sa na dno priehrady, kde na teba čaká prastarý svet.

Potápačská sezóna tu trvá od apríla do októbra, najlepšia viditeľnosť je však medzi aprílom a júnom. Vybavenie a ďalších potápačov nájdeš v centre Big Blue v Šanghaji, ktoré usporiadava na jazero Qiandao skupinové výlety.