Slovo „panoptikon“ pochádza z gréckeho παν- (všetko) a -οπτικος (vidieť) a označuje väznicu s celami v kruhu, v ktorej sú väzni pod nepretržitým dohľadom dozorcov. Britský filozof a väzenský reformátor Jeremy Bentham prišiel s nápadom na takéto väzenie v osemdesiatych rokoch 18. storočia. Inšpirovala ho k tomu vyhliadková plošina v ruskom panstve kniežaťa Potemkina, odkiaľ mohli predáci usmerňovať skupiny poddaných roľníkov. Systém, ktorý Bentham vymyslel, mal byť jednoduchý na prevádzku a vyžadovať si menej zamestnancov. Okrem toho dúfal, že zlepší aj správanie väzňov a bude viesť k ich náprave. Aj keď si získal pozornosť britskej vlády a v roku 1791 dokonca poverili architekta Willeyho Reveleyho, aby nakreslil plán takejto budovy, Benthamove nádeje na vztýčenie jeho vlastného panoptikonu na mieste vedľa Temže, kde sa teraz nachádza londýnska galéria Tate Britain, sa napokon rozplynuli. Koncept však prežil svojho stvoriteľa a odvtedy formoval plány väzníc a všeličoho iného.
Jedným z najlepších príkladov – aj keď toto prídavné meno možno nie je v tejto súvislosti najvhodnejšie – panoptikonu ako väzenia bolo Presidio Modelo, ktoré navrhli v neslávne známom Statevillskom nápravnom zariadení v Crest Hill v štáte Illinois (USA).
Stavba Presidia Modelo sa začala v roku 1926 na mieste, ktoré sa vtedy nazývalo Isla de Pinos – alebo Borovicový ostrov – na juhozápadnom pobreží Kuby. Slávnostne ju zahájil Gerardo Machado y Morales, demokraticky zvolený prezident krajiny, z ktorého sa neskôr vykľul diktátor. Dokončili ho o niekoľko rokov neskôr. Presidio Modelo pozostávalo zo štyroch šesťposchodových kruhových blokov, pričom na všetky z nich v strede dohliadala vysoká centrálna strážna veža. Zariadenie malo kapacitu až 6 000 väzňov.
K dvom najznámejším trestancom patrili budúci kubánski vodcovia Fidel a Raúl Castrovci, ktorých tu zadržiavali po pokuse o útok na kasárne Moncada v Santiagu de Cuba v roku 1953. O šesť rokov neskôr zvíťazil revolucionár Fidel Castro nad režimom Fulgencia Batistu, podporovaného Američanmi, ktorý, mimochodom, pomáhal pri zvrhnutí Machada. Následne začal Castro využívať to isté väzenie pre svojich vlastných politických oponentov. Po niekoľkých príhodách s kritickým preplnením väznice, hladovkami a vzburami Presidio Modelo v roku 1967 zavreli. Keďže je v súčasnosti vyhlásené za národnú pamiatku, tak trochu ironicky sa stalo predmetom záujmu turistov.
