Roanoke

Kolónia založená v mene Alžbety I. s nejasným osudom a neidentifikovanými stopami. Odkryte tajomstvo prvej anglickej kolónie v Severnej Amerike.

Približná doba čítania: 10 minút

Keďže Roanoke založil guvernér John White, umelec a kartograf, ktorý po sebe zanechal technicky aj umelecky precízne spracované mapy územia, povedali by ste si, že nebude žiadny problém miesto nájsť. Predsa sa však stále vedú spory o presnom umiestnení tejto prvej anglickej kolónie v Novom svete v Severnej Amerike. Rovnakou záhadou je aj osud jej obyvateľov po roku 1587, ktorý sa ani po štyroch storočiach nepodarilo objasniť.

Príbeh Roanoke sa začal v roku 1577, keď sir Humphrey Gilbert, poslanec parlamentu, vojak, nemilosrdný kolonizátor Írska, námorný dobrodruh a nevlastný brat sira Waltera Raleigha, predložil kráľovnej Alžbete I. svoj návrh na to, „ako by mohlo jej veličenstvo nahnevať španielskeho kráľa“. Vyslovil názor, že by sa malo protestantské Anglicko oveľa dôraznejšie postaviť katolíckemu Španielsku. Po tom, čo v roku 1570 pápež exkomunikoval Alžbetu z cirkvi, sa iberský národ stal náboženským nepriateľom Anglicka a silným námorným rivalom, ktorý ohromne zbohatol vďaka pokladom zo svojich amerických kolónií. Gilbert žiadal povolenie vyhnať španielsku rybársku flotilu z Newfoundlandu pri Kanade, obsadiť Kubu a zastaviť lode, ktoré vyvážali americké poklady do Španielska. Alžbeta zamietla takmer všetky jeho návrhy, no udelila mu výsadu založiť anglickú kolóniu v “pohanskej krajine, v ktorej nežili žiadni kresťanskí panovníci ani poddaní” – v Severnej Amerike.

Gilbertovi sa podarilo zabrať pre svoju kráľovnú ostrov Newfoundland – čím vlastne začal éru budúceho britského impéria – no počas víťaznej cesty domov v roku 1583 jeho loď stroskotala neďaleko Azorských ostrovov a Gilbert zahynul.

Štafetový kolík v zakladaní britských kolónií tak odovzdal svojmu príbuznému, sirovi Walterovi Raleighovi, ktorý v apríli 1584 vyslal dve lode, aby preskúmali severoatlantické pobrežie. Plavidlá pod velením kapitánov Philipa Amadasa a Arthura Barlowa a za asistencie skúseného portugalského lodivoda Simona Fernandesa dorazili 4. júla na pobrežie dnešnej Severnej Karolíny. Keď sa dostali cez zradné vody okolo Outer Banks, konečne zakotvili a vybrali sa na breh, aby vyhlásili túto zem za majetok Anglicka. (Čoskoro ju pomenovali Virgínia na počesť panenskej kráľovnej Alžbety I.) Do Anglicka sa vrátili aj s Manteom a Wanchesem, dvoma domorodcami z kmeňa Algonkinov, s ktorými sa spriatelili. S ohromným nadšením informovali o celej oblasti, najmä o ostrove Roanoke. Napokon krajina vypravila do Virgínie sedem lodí a rozhodla sa tam založiť stálu základňu.

Hoci boli počiatky kolonizácie na Roanoke úspešné, táto druhá expedícia sa stretla s viacerými ťažkosťami a kolónia dlho neprežila. Medzi vodcami sirom Richardom Grenvillom a sirom Ralphom Laneom nastali výrazné osobné nezhody. Kolonisti sa museli pasovať s mnohými ťažkosťami. Jedla mali tak málo, že museli zabiť a zjesť dvoch mastifov a potom sa uchýlili k polievke z listov sasafrasu. Najhoršie zo všetkého však bolo zrejme to, že sa rapídne zhoršili ich vzťahy s miestnymi domorodými kmeňmi. Táto situácia sa ešte viac vyhrotila, keď kolonisti vypálili domorodú dedinu a spálili pri tom pravdepodobne aj posledné zvyšky tohoročnej úrody kukurice. Celý akt mal byť pomstou za údajnú krádež strieborného pohára. Napokon kolonisti nechali na Roanoke len pätnásť strážcov so zásobami na dva roky a vybrali sa späť do Anglicka. Tam vo svetle posledných udalostí premýšľali nad tým, ako zabezpečiť budúcnosť kolónie.

Vďaka výpravám druhej expedície do širšieho okolia mali už lepšiu predstavu o miestnom teréne, a preto si začali klásť otázky, či je Roanoke naozaj takým dobrým miestom pre trvalú kolóniu. Zátoky okolo ostrovov boli príliš úzke na to, aby nimi prešli väčšie lode, takže tam nemohli vybudovať ani priemerne veľký prístav. Schodnejšiu alternatívu videli skôr v mieste ležiacom viac na sever v Chesapeackej zátoke. Práve do Chesapeake smerovala tretia expedícia, ktorá vyrazila z Plymouthu v máji 1587.

Na rozdiel od predchádzajúcich výlučne mužských výprav bola tentoraz na palube vyše stovka mužov aj žien rôzneho veku s cieľom vytvoriť v Amerike naozaj trvalé osídlenie. Ich nový guvernér John White bol síce veteránom neslávnej druhej expedície, ale o úspechu novej kolónie bol taký presvedčený, že na túto cestu nahovoril aj svoju tehotnú dcéru Eleanor a zata Ananiasa Darea.

Od tohto okamihu začína overených informácií ubúdať a to, čo nám ostalo, je mierne nedôveryhodné a občas dokonca vyslovene protichodné. Vieme, že z neznámych dôvodov, alebo z nečistých pohnútok (možno na príkaz alžbetínskych špiónov), lodivod Simon Fernandes, ktorý sa zúčastnil na expedícii v roku 1584, odmietol plávať až do Chesapeake. Namiesto toho navigoval loď do Roanoke, kam dorazili 22. júla 1587.

Kolonisti sa teda pustili do práce, poopravovali to, čo ešte z pôvodného osídlenia zostalo, a vztýčili novú kolovú hradbu. Nikde však nenašli ani stopu po pätnástich mužoch, ktorých tam predchádzajúca výprava zanechala, len zopár pravdepodobne ľudských kostí roztrúsených po okolí. Dňa 18. augusta 1857 sa všetci radovali z toho, že Eleanor Dareová porodila dcérku. Nasledujúcu nedeľu toto prvé anglické dieťa narodené v Amerike pokrstili ako Virgíniu. Príchod dievčatka na svet (a čoskoro aj ďalšieho dieťaťa o niekoľko dní neskôr) síce všetkých pozdvihol na duchu, no zároveň si ešte viac uvedomili, akí sú na tomto mieste zraniteľní. Mali dva nové krky, ktoré museli nakŕmiť, a s blížiacou sa jeseňou a krutou zimou nemali zásob nazvyš. White len neochotne súhlasil, že zamieri späť do Anglicka a nasledujúcu jar sa vráti s ďalšími zásobami a novými osadníkmi.

Keď 27. augusta 1587 odchádzal, lúčil sa so 119 mužmi, ženami a deťmi, medzi ktorými bola aj jeho vlastná dcéra a deväť dní stará vnučka. Rátal s tým, že o niekoľko mesiacov je späť. Vojna so Španielskom a ďalšie nešťastné udalosti ho však natoľko zdržali, že sa do Ameriky vrátil až takmer o tri roky. Po celý ten čas nemal o kolónii žiadne správy.

Keď sa k nej konečne blížil, už z diaľky videl z ostrova stúpať dym, čo ho hneď povzbudilo. Keď však 18. augusta 1590 dorazil na miesto, nebolo tam ani živej duše. (Neskôr sa ukázalo, že dym pochádzal z neďalekého lesného požiaru.) Prehľadal celú oblasť v snahe nájsť aspoň nejakú stopu, ktorá by mu napovedala, čo sa s osadníkmi stalo. Našiel len písmená “CRO” vyrezané do kôry zjavne latinskou abecedou a neďaleko aj stĺp s nápisom CROATOAN. Croatoan bol ostrov asi 80 km južne od Roanoke, ktorý obýval kmeň s rovnakým menom. White usúdil, že sa tam kolonisti vybrali, keď mesiac čo mesiac márne čakali na jeho návrat so životne dôležitými zásobami. Vedel si živo predstaviť, ako vyhladovaní a zoslabnutí vyškrabali tie písmená do dreva v nádeji, že ich nájde a pôjde za nimi. Lenže aj túto cestu mu osud prekazil. Búrlivé počasie čoskoro znemožnilo akékoľvek pátranie pozdĺž pobrežia. Podmienky boli také zlé, že kapitán jeho lode trval na tom, aby obrátili plavidlo späť do Karibiku, inak sa potopia. Napokon si to celá posádka namierila späť do Anglicka a White už Ameriku nikdy nevidel.

Nikdy sa nezistilo, čo sa s kolonistami z Roanoke naozaj stalo. Ich ďalší britskí nasledovníci, ktorí sa o približne dvadsať rokov úspešne usadili o čosi severnejšie v Jamestowne, si nespomínali, že by o nich niekedy počuli. John Smith, jeden z prvých osadníkov a zakladateľ osady Virginia, sa dopočul len chýry od miestnych, že tí, čo možno prežili, údajne žijú na miestach menom Pakrakanick a Ocanahonan, ktorých presné umiestnenie už nikto nepozná. (To platí aj o samotnom Roanoke. Eróziou severnej časti ostrova sa väčšina územia, na ktorom pravdepodobne stála prvá osada, dostala pod hladinu stúpajúceho mora.) V nasledujúcich storočiach sa vynorilo množstvo teórií o osude prvých osadníkov a mnohé z nich boli naozaj hrozivé. Niektoré tvrdili, že ich zavraždili alebo uniesli domorodé kmene, iné, že ich povraždili španielski dobyvatelia. Dokonca sa našli aj také, podľa ktorých celú kolóniu vyhladila obrovská prílivová vlna. Mierumilovnejšie názory hovoria o asimilácii osadníkov s domorodými americkými komunitami, alebo o tom, že sa utopili pri snahe dostať sa do Anglicka na chatrných člnoch, ktoré im tam nechali.

Súvisiace značky

Severná Karolína ponúka ďalšie miesta

0Chcem navštíviť 0Bol som tu 0Obľúbené

Severná Karolína - Krátke info

Severná Karolína Vlajka
  • Miestny názov: State of North Carolina
  • Hlavné mesto: Raleigh
  • Úradné jazyky: angličtina
  • Štátne zriadenie: republika *
  • Rozloha: 139 390 km²
  • Počet obyvateľov: 10 439 388
    Hustota obyvateľstva: 74.89 /km²
  • Mena: americký dolár *
  • Kód meny: USD *
  • Kurz (za 1€ dostanete):
    • USD: 1.05
  • HPI Index: 37.4 *
  • Medzinárodný kód: US/USA *
  • Doména: .us *
  • Telefón: +1 *
  • Typ zásuvky: NEMA 1-15, NEMA 5-15 *
  • Napätie a frekvencia: 120V / 60Hz *
  • Smer jazdy: vpravo *
  • Viza: ESTA *
  • Max. doba pobytu: 90 dní *
  • Platnosť pasu: 6 mesiacov *

* Hodnota nebola dostupná pre Severná Karolína, údaje boli doplnené z krajiny Spojené štáty.

Blízke miesta do +/- 300km