Nevábny, hoci trefný názov prepožičalo tomuto kalifornskému mestu slovo slab, čiže po slovensky doska či panel. O niečo väčším prekvapením Slab City je miestne osemnásť-jamkové golfové ihrisko, aj keď sa jeho greeny len ťažko môžu rovnať vychýreným ihriskám v Shinnecock Hills či St. Andrews. Aj samotný pojem green, čiže zelený, je trochu prehnaný, keďže sa hrá na štrku Sonorskej púšte, ktorý nepokrýva žiadna zeleň, čo by sa dala strihať aspoň do napodobeniny trávnika. Húževnatým hráčom zo Slab City však vôbec neprekáža, že nemajú podmienky, ktoré väčšina golfistov považuje pri tomto športe za štandard či priam za nevyhnutnosť. Keby však túžili po tom, čo sa inde považuje za normálne, zrejme by nežili v Slab City. Celoročne tu býva asi 200 obyvateľov, pričom v zime nastáva prílev migrantov v karavanoch, prezývaných aj snehule, ktorí utekajú pred chladným počasím na severe a stredozápade. Čaro Slab City pre nich spočíva v tom, že tu neplatí toľko pravidiel ako vo zvyšku Spojených štátov.

Slab City, láskyplne prezývané aj posledné slobodné miesto Ameriky ja squatterská komunita 225 kilometrov východne od San Diega 80 kilometrov severne od mexickej hranice. Nachádza sa v Camp Dunlop, opustenej vojenskej základni, ktorá je ešte vždy obklopená funkčnou armádnou strelnicou. Rozkladá sa na ploche vyše 2,5 štvorcového kilometra (259 ha) štátneho pozemku pokrytého betónom a sutinami a jeho obyvatelia žijú zadarmo v provizórnych domoch dômyselne poskladaných zo zvyškov materiálov, v starých autách, dodávkach a prívesoch (niektoré sú vybavené solárnymi panelmi) alebo len v stanoch zväčšených pomocou drevených dosiek, kartónov a plachiet. Celkový dojem je priam post-apokalyptický, alebo ako raz napísal časopis Time „madmaxovský“. Predsa sa tu však nachádza kostol, knižnica, usporadúvajú sa tu komunitné stretnutia na výmenu tovarov a služieb a je tu množstvo verejného umenia – vrátane parku so sochami, v ktorom sa týči obrovský mamut z použitých pneumatík. Je tu aj hudobný klub pod holým nebom zvaný The Range, kde sa každú sobotu konajú koncerty a každý rok aj maturitné plesy.

Slab City, ktoré sa riadi heslom ži a nechaj žiť, po desaťročia priťahuje rovnakou mierou milovníkov slobody, stratené duše, ľudí v núdzi, umelcov, pomätencov, drogovo závislých, vandrákov a výstredné typy. V dôsledku finančnej krízy, ktorá nastala po páde burzy v roku 2008, sa však Slab City stalo posledným útočiskom aj pre tých, ktorí pre exekúcie prišli o domovy alebo im skrachovali podniky. Väčšina tu ostala len na niekoľko týždňov či mesiacov – vnímali to iba ako dočasné riešenie a spôsob, ako ušetriť peniaze, kým sa nevrhnú späť do „skutočného života“ s prácou, tečúcou vodou, funkčnou kanalizáciou, odvozom odpadkov a elektrinou. Iní však ocenili lacný život bez narastajúcich dlhov a zapustili tu korene.

S letnými teplotami, ktoré sa môžu šplhať až k päťdesiatim stupňom, hadmi a škorpiónmi, čo lozia medzi vojenským odpadom roztrúseným po zemi, a najbližším obchodom a poštou v osem kilometrov vzdialenom Nilande to asi nie je raj pre každého. Navyše, život mimo zákonov a výdobytkov civilizácie má aj svoje tienisté stránky. V Slab City nie je neznámy ani zločin, od výroby metamfetamínu až po vraždy, a to zrejme v porovnateľnej miere ako v niektorých iných amerických mestách s asfaltovými cestami a ozbrojenými strážcami zákona. Štát Kalifornia je však čoraz viac naklonený formálnejšiemu prístupu k Slab City. Od jari 2015 sa zaoberá možnosťou predaja pozemkov, a nie je to po prvý raz. Dosiaľ uvedené náklady na dekontamináciu miesta odradili všetkých potenciálnych kupcov. Tentoraz sa však zdá, že zájem o lokalitu silnie, takže miestni obyvatelia budú musieť zrejme sami prísť s nejakou spoločnou cenovou ponukou. Niektorí sa nazdávajú, že to bude nevyhnutne znamenať koniec Slab City ako mesta otvoreného všetkým, bez pravidiel a bez nájmov.