Hydroelektráreň vo Vemork v horách južného Nórska bola v čase svojho dokončenia v roku 1911 najväčšou na svete. O 60 rokov neskôr ju zatvorili a prerobili na Múzeum priemyselných robotníkov. Táto inštitúcia pokrýva dejiny odborov a robotníckych hnutí v Nórsku v priemysle a príbuzných odvetviach. Z jej názvu by ste však nikdy nezistili, že ide o historicky významné miesto spájané s jadrovou vedou.
Jedným z odvetví, ktoré poháňala elektrina z Vemorku, bol totiž závod, v ktorom sa pomocou elektrolýzy (procesu, ktorý si vyžaduje mnoho energie) vyrábal vodík. Vedľajším produktom tohto procesu je takzvaná ťažká voda, ktorá obsahuje veľký podiel izotopu deutéria. V 30. rokoch 20. storočia sa zistilo, že vysoko koncentrovaná ťažká voda je užitočná ako moderátor neutrónov v jadrových reaktoroch. Keď nacistické Nemecko v roku 1940 okupovalo Nórsko, padol mu do rúk aj novopostavený závod vo Vemork, ktorú produkoval túto ťažkú vodu. V snahe zhatiť akúkoľvek možnosť, že by Vemork dokázal urýchliť nemecký jadrový program, ktorý by dal Hitlerovi do rúk jadrovú bombu, sa britské komandá s pomocou nórskeho odboja snažili závod sabotovať.
Po niekoľkých neúspešných pokusoch sa im vo februári 1943 napokon podarilo vyhodiť budovu do vzduchu. nasledujúce letecké útoky ešte viac poškodili závod a Nemci sa ho napokon zriekli. Išlo zrejme o najvýznamnejší sabotážny čin v dejinách, ktorého sa neskôr chopil aj Hollywood a v 60. rokoch ho spracoval do filmu Hrdinovia z Telemarku. Nie je jasné, či by nacisti napokon vo svojom jadrovom programe uspeli, no už len samotná predstava bola dosť desivá.
Napokon sa takýto program podarilo úspešne dovŕšiť až Spojeným štátom americkým, ktoré jadrovú bombu aj použili. Múzeum vo Vemork sa venuje aj tejto časti dejín. Je to jedinečné miesto, ktoré by nemal vynechať žiadny „nukleárny turista“.
