Kinnarodden

Kinnarodden sa nachádza hlboko za polárnym kruhom na 71°8’2″ severnej zemepisnej šírky a je najsevernejším bodom kontinentálnej Európy. Na rozdiel od neďalekého a slávnejšieho Nordkappu (Severného mysu) na ostrove Magerøya vás na Kinnaroddene nečaká žiadne parkovisko, slávna pamiatka ani drahá kaviareň. Namiesto toho sa po náročnej jedno- až dvojdňovej túre cez skalné polia a sutinové svahy dostanete na severný cíp európskeho kontinentu, na rovnakej zemepisnej šírke ako severná Aljaška a Sibír, kde vás čaká odmenou krajina vytvorená ľadom a vetrom.

Jedna z prvých zmienok o Kinnaroddene pochádza od vikingského náčelníka Ohthereho (Ottara) z 9. storočia, ktorý chcel zistiť, či “niekto žije severnejšie ako divočina”, a zaznamenal, že sa plavil až na sever, kam až sa krajina rozprestierala, než sa obrátila na východ do Bieleho mora a na polostrov Kola v dnešnom Rusku. Cestu, ktorú absolvoval, nazval Norðweg, teda Severná cesta, a odtiaľ pravdepodobne pochádza aj názov Nórsko.

V určitom období bol tento odľahlý polostrov obývaný a slúžil ako obchodné rybárske centrum. Dnes je to chránená oblasť, ktorú obývajú tetrovy, orly a domáce soby, ktoré v letných mesiacoch vyháňajú na sever na pastvu Sámovia.

Vzhľadom na vysokú zemepisnú šírku má mys Nordkinn počas leta dlhé chladné letá bez západov a východov slnka. Ak sú vhodné podmienky, niekedy možno vidieť slnečné a mesačné stĺpy – vertikálne stĺpy svetla, ktoré sa zdanlivo rozprestierajú nad a pod slnkom alebo mesiacom, spôsobené lomom svetla od povrchu ľadových kryštálikov padajúcich z vysoko položených mrakov. Orientácia ľadových kryštálikov je pre vznik týchto stĺpov rozhodujúca, pretože na vytvorenie tohto efektu musia byť vodorovne zarovnané.