Zoroastriánska veža ticha

Ešte pred 40 rokmi bolo možné nájsť na vrchole Veže ticha v iránskom Yazd-e mŕtvoly, ktoré sa pomaly rozpadávali alebo ich trhali púštne supy.

V zoroastriánskej tradícii platí, že keď niekto zomrie, jeho telo môže byť okamžite kontaminované démonmi a znečistené. Aby sa tomuto prenikaniu zabránilo, zoroastriáni očisťovali mŕtve telo tak, že ho vystavili živlom a miestnemu vtáctvu na vrchole plochých veží v púšti nazývaných dakhmas.

Podľa tradície starej viac ako 3 000 rokov boli telá na vežiach usporiadané do troch sústredných kruhov. Muži boli umiestnení vo vonkajšom kruhu, ženy v strede a deti v najvnútornejšom kruhu. Telá sa potom nechávali tak dlho, kým ich kosti nevybielili prírodné živly a nerozobrali supy.

Po očistnom procese sa kosti uložili do kostníc v blízkosti veží alebo vo vnútri veží. Kostnice a kosti z rituálov pochádzajú zo štvrtého a piateho storočia pred Kristom. Podobné dakhmy existujú aj kúsok od Bombaja v Indii, hoci najvýznamnejšie „veže ticha“ sa nachádzajú v Iráne.

Ako sa Irán rozvíjal a urbanizoval, dakhmy sa čoraz viac približovali k hraniciam miest, čo výrazne obmedzovalo ich používanie. Od 70. rokov 20. storočia je v Iráne používanie dakhmov nezákonné, čo núti ortodoxných zoroastriánov prispôsobiť sa novým metódam pochovávania. Mnohí zo zoroastriánskej komunity prešli na pochovávanie tiel pod betónom, aby sa do nich nedostali všetky nečistoty.

Hoci sa veže už pri obradoch nepoužívajú, možno ich navštíviť spolu s viacerými kostnicami v tejto oblasti.