Sväté mesto Anurádhapuraja

Ranný dážď skropil slnkom zaliate ulice Kolomba a skupina turistov sa vydáva do cejlónskeho vnútrozemia. Smerujú na severovýchod a ich cieľom je kráľovské mesto Anurádhapuraja, vzdialené asi 200 kilometrov od hlavného mesta. Tesne pred Kolombom vodič Sarat odbočí z hlavnej cesty – musí si ešte rýchlo zbaliť veci a rozlúčiť sa s rodinou. Niekedy pracuje neskoro do noci a na prípravu na túto cestu mu nezostal čas. V palmovom háji sa týči Saratova novostavba. Dvojposchodová vila sa rysuje v hrubých obrysoch, potrebuje ešte veľa práce. Majiteľ je však na ňu patrične hrdý a pozýva cudzincov na návštevu dvoch izieb, ktoré rodina zatiaľ obýva. Manželka rýchlo pripraví silný čaj na privítanie nečakaných hostí.

Onedlho sú už všetci späť v mikrobuse a cesta rýchlo ubieha. Cestu z oboch strán lemujú vysoké zelené stromy, z ich listov stúpa para a vzduchom sa šíri vôňa exotických kvetov. Usmievavé ženy s vlasmi zapletenými do hustých vrkočov ponúkajú v malých stánkoch čerstvé šťavnaté ananásy, trsy zrelých banánov a vrecká kešu orechov. O kúsok ďalej je predajca kokosových orechov. Na Srí Lanke sa pestujú dva druhy – kráľovský „King Coconut“ je veľký, má žltooranžovú šupku a pestuje sa pre mlieko, ktoré je dôležitou zložkou pri výrobe araku, typického miestneho alkoholického nápoja. Tento orech má málo dužiny, ale veľa tekutiny. Klasický kokosový orech so zelenou šupkou je menší a obsahuje málo mlieka, ale veľa bielej dužiny, pre ktorú sa pestuje.

Krátke prehánky zmiznú tak rýchlo, ako prišli, a zanechajú po sebe príjemnú vôňu. Krajina sa mení v zelených tónoch od sýto smaragdovej až po jasnú, žiarivú svetlú farbu ryže. Na rozľahlých ryžových plantážach ľudia často pracujú len ručne s minimálnym technickým vybavením. Mnohí Srílančania si na živobytie zarábajú veľmi ťažkou prácou, buď na poliach, alebo v rieke, kde z hlbokého dna ťažia piesok, ktorý sa potom používa pri stavbe budov.

Hlavné mesto mizne za obzorom a s ním aj okolitý mokrý pás, Auto vchádza do suchej oblasti s riedkym osídlením, Cez cestu sa občas preplazí tenký had a na betóne stráca svoju povestnú obratnosť, z kríkov vykukne roztomilý mungo indický alebo neďaleko prebehne veľký varan. Človek sa ocitá veľmi blízko prírody žijúcej stále zväčša slobodne a nespútane. Podobne sa v mnohých ohľadoch nezmenil ani život domorodcov. Napriek tomu, že títo ľudia majú tak málo, dokážu byť usmievaví a priateľskí. Často pri ceste vystavujú papierové bábiky, ktoré slúžia ako pozvánka pre turistov, aby si prišli pozrieť ich domov a drobným prepitným pomohli ekonomickému blahobytu rodiny.