Afganistan

Afganistan, oficiálne Afganský islamský emirát, je vnútrozemský štát, ktorý sa nachádza na križovatke Strednej a Južnej Ázie. Je označovaný ako srdce Ázie. Hraničí s Pakistanom na východe a juhu, Iránom na západe, Turkménskom na severozápade, Uzbekistanom na severe, Tadžikistanom na severovýchode a Čínou na severovýchode a východe. Krajina, ktorá zaberá 652 864 km² , je prevažne hornatá s rovinami na severe a juhozápade, ktoré sú oddelené pohorím Hindúkuš. Kábul je najväčším mestom krajiny a slúži ako jej hlavné mesto. Podľa Svetového prehľadu obyvateľstva má Afganistan v roku 2024 43 miliónov obyvateľov.

Ľudské osídlenie v Afganistane sa datuje do obdobia stredného paleolitu. Krajina, ktorá sa ľudovo nazýva cintorínom impérií, bola v minulosti domovom rôznych národov a bola svedkom mnohých vojenských výprav vrátane výprav Peržanov, Alexandra Veľkého, Maurjovskej ríše, arabských moslimov, Mongolov, Britov, Sovietskeho zväzu a koalície pod vedením USA. Afganistan tiež slúžil ako východiskový bod, z ktorého okrem iného vzišli Gréko-Baktrijci a Mughali, ktorí vytvorili veľké ríše, a rôzne dobyvačné výpravy a obdobia v iránskej aj indickej kultúrnej sfére. Táto oblasť bola centrom zoroastrizmu, budhizmu, hinduizmu a neskôr islamu. Moderný štát Afganistan sa začal vytvárať v 18. storočí s Durránskou afganskou ríšou, hoci za zakladateľa prvého moderného afganského štátu sa niekedy považuje Dóst Muhammad Chán. Dóst Muhammad zomrel v roku 1863, niekoľko dní po svojej poslednej kampani na zjednotenie Afganistanu, a Afganistan bol následne opäť uvrhnutý do občianskej vojny. V tomto období sa Afganistan stal nárazníkovým štátom vo Veľkej hre medzi Britským impériom a Ruskou ríšou. Z Indie sa Briti pokúsili podmaniť si Afganistan, ale boli odrazení v prvej anglo-afganskej vojne. V druhej anglo-afganskej vojne však Briti zvíťazili a úspešne si upevnili svoj politický vplyv. Po tretej anglo-afganskej vojne v roku 1919 sa Afganistan oslobodil od zahraničnej politickej hegemónie a v júni 1926 vzniklo pod vedením Amánulláha Chána nezávislé Afganské kráľovstvo. Táto monarchia trvala takmer polstoročie, až do zvrhnutia Záhira Šáha v roku 1973, po ktorom vznikla Afganská republika.

Od konca 70. rokov 20. storočia v histórii Afganistanu dominujú rozsiahle vojnové konflikty vrátane prevratov, invázií, povstaní a občianskych vojen. Konflikt sa začal v roku 1978, keď komunistická revolúcia vytvorila socialistický štát, a následné boje podnietili Sovietsky zväz, aby v roku 1979 napadol Afganistan. Mudžahedíni bojovali proti Sovietom v sovietsko-afganskej vojne a po stiahnutí Sovietov v roku 1989 pokračovali v bojoch medzi sebou. Islamský fundamentalistický Taliban do roku 1996 kontroloval väčšinu krajiny, ale jeho Islamský emirát Afganistan získal len malé medzinárodné uznanie pred svojím zvrhnutím počas americkej invázie do Afganistanu v roku 2001. Taliban sa vrátil k moci v roku 2021 po obsadení Kábulu a zvrhnutí vlády Afganskej islamskej republiky, čím sa skončila vojna z rokov 2001 – 2021. V septembri 2021 Taliban obnovil Afganský islamský emirát. Vláda Talibanu zostáva medzinárodne neuznaná.

Afganistan je bohatý na prírodné zdroje vrátane lítia, železa, zinku a medi. Je druhým najväčším producentom konopnej živice a tretím najväčším producentom šafranu aj kašmíru. Krajina je členom Juhoázijského združenia pre regionálnu spoluprácu a zakladajúcim členom Organizácie islamskej spolupráce. V dôsledku následkov vojny v posledných desaťročiach sa krajina borí s vysokou mierou terorizmu, chudoby a detskej podvýživy. Afganistan naďalej patrí k najmenej rozvinutým krajinám sveta a v indexe ľudského rozvoja sa nachádza na 180. mieste. Hrubý domáci produkt (HDP) Afganistanu predstavuje 81 miliárd USD podľa parity kúpnej sily a 20,1 miliardy USD v nominálnych hodnotách. V prepočte na obyvateľa patrí jeho HDP od roku 2020 k najnižším spomedzi všetkých krajín.

Zdroj: wikipedia.org