Kazachstan

Kazachstan (kazašsky: Қазақстан, romanizovane: Quazaqstan; rusky: Казахстан, romanizovane: Kazachstan), dlhý tvar Kazašská republika (kazašsky: Қазақстан Республикасы, romanizovane: Qazaqstan Respublikasy; rusky: Республика Казахстан, romanizovane: Respublika Kazachstan), je vnútrozemský štát, ktorý sa nachádza prevažne v strednej Ázii a malá časť leží aj vo východnej Európe. Na severe a západe susedí s Ruskom, na východe s Čínou, na juhovýchode s Kirgizskom, na juhu s Uzbekistanom a na juhozápade s Turkménskom, pričom pobrežie sa tiahne pozdĺž Kaspického mora. Hlavným mestom je Astana a najväčším mestom a hlavným kultúrnym a obchodným centrom Almaty. Kazachstan je deviatou najväčšou krajinou na svete podľa rozlohy a najväčšou vnútrozemskou krajinou. Má 20 miliónov obyvateľov a jednu z najnižších hustôt obyvateľstva na svete, menej ako 6 ľudí na kilometer štvorcový. Etnickí Kazachovia tvoria väčšinu, zatiaľ čo etnickí Rusi tvoria významnú menšinu. Oficiálne sekulárny Kazachstan je väčšinovo moslimskou krajinou, hoci etnickí Rusi v krajine tvoria početnú kresťanskú komunitu.

Kazachstan je osídlený už od paleolitu. V staroveku na tomto území dominovali rôzne kočovné iránske národy, ako napríklad Sakovia, Massagetovia a Skýti, pričom Achajmenovská perzská ríša expandovala smerom na juh. Už v 6. storočí sa do regiónu dostali turkickí nomádi. V 13. storočí si oblasť podmanila Mongolská ríša pod vedením Džingischána. Po rozpade Zlatej hordy v 15. storočí vznikol na území približne zodpovedajúcom dnešnému Kazachstanu Kazašský chanát. Do 18. storočia sa kazašský chanát rozpadol na tri džúzy (kmeňové jednotky), ktoré postupne pohltila a podmanila si ich Ruská ríša; v polovici 19. storočia bol celý Kazachstan nominálne pod ruskou vládou. Po ruskej revolúcii v roku 1917 a následnej ruskej občianskej vojne bolo územie niekoľkokrát reorganizované. V roku 1936 boli jeho moderné hranice stanovené vytvorením Kazašskej sovietskej socialistickej republiky v rámci Sovietskeho zväzu. Bol poslednou sovietskou republikou, ktorá vyhlásila nezávislosť počas rozpadu Sovietskeho zväzu v rokoch 1988 až 1991.

Kazachstan hospodársky a politicky dominuje v Strednej Ázii a tvorí 60% HDP regiónu, predovšetkým vďaka svojmu ropnému a plynárenskému priemyslu; má tiež rozsiahle nerastné zdroje. Má najvyšší index ľudského rozvoja v regióne. De iure je to demokratická, unitárna, ústavná republika; de facto je to však autoritatívny režim bez slobodných volieb. Napriek tomu od odstúpenia prezidenta Nursultana Nazarbajeva v roku 2019 dochádza k postupným snahám o demokratizáciu a politické reformy. Kazachstan je členským štátom Organizácie Spojených národov, Svetovej obchodnej organizácie, Spoločenstva nezávislých štátov, Šanghajskej organizácie spolupráce, Eurázijskej hospodárskej únie, Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti, Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, Organizácie islamskej spolupráce, Organizácie turkických štátov a Medzinárodnej organizácie turkickej kultúry.

Zdroj: wikipedia.org