Kurchatov: mesto, ktoré nebolo ani na mapách

Mesto Kurchatov by si do nedávna nenašiel na žiadnych mapách. Jedná sa o najutajovanejšie miesto na zemi za éry ZSSR. Mesto malo pridelené iba PSČ: Semipalatinsk-21. Na mapách by si ho našiel ako prázdne miesto “Конечная”.

O dianí v tomto meste a blízkom okolí vedeli iba vysokopostavení úradníci politbyra. Ak si nemal špeciálne povolenie, nielen že si nemohol vstúpiť, ale ani opustiť toto miesto. A bolo to miesto hrôzy, kde následky pociťujú ľudia do dnešného dňa.

Miesto na východe Kazachstanu bolo primárnym miestom jadrových skúšok Sovietskeho zväzu. Tu otestovali prvú jadrovú bombu RDS-1 vyrobenú v Sovietskom zväze s kódovým menom JOE-1 (odkaz na Josifa Vissarionoviča Stalina). A nielen túto bombu otestovali. Počet jadrových výbuchov v rokoch 1949 až 1989 bolo celkovo až 456 (340 podzemných a 116 atmosférických), to je štvrtina svetových jadrových skúšok počas studenej vojny. Keď si to zrátaš, je to jedna odpálená jadrová bomba mesačne! O týchto pokusoch svedčí obrovské množstvo kráterov v blízkosti. Síce to nebolo jediné jadrové skúšobné miesto Sovietskeho zväzu (ďalšie bolo na súostroví Nová Zem medzi Berentsovým a Karským morom), ale bolo to jediné miesto v blízkostí obydlených miest.

Sovietsky zväz vykonával tieto jadrové testy bez ohľadu na zdravotné účinky na 200 000 obyvateľov oblasti Semipalatinsk. Miesto bolo vybrané už v roku 1947 Lavrentiyom Beriam-om, politckým šéfom sovietskeho projektu atómovej bomby. Ten tvrdil, že veľká step je neobývaná a na výstavbu primitívnych testovacích zariadení vrátane laboratórií sa použili väzni z gulagov. Prvý a nasledujúcich 100 nadzemných testov sa vykonali len 64km západne od mesta Semipalatinsk (teraz Semej – Семей). Z pôvodne laborátorného komplexu, ktorý je stále administratívnym a vedeckým centrom, vzniklo mesto Kurchatov. je pomenované po pôvodnom vodcovi jadrového jadrového programu.

Dopad na zdravie

Celý dopad žiarenia bol sovietskymi skrytý a popieraný orgánmi mnoho rokov. A aj do dnešného dňa je stále popierané, že vybrané živé subjekty boli používané na to, aby zistili ako radiácia pôsobí na človeka. Vedci iba mlčky sledovali a zdokumentovali desivé účinky žiarenia a znečistenia na miestnu populáciu a hospodárske zvieratá. Štúdia vykonaná na mieste po rozpade Sovietskeho zväzu dokázala, že rádioaktívny spád z jadrových skúšok mal priamy vplyv na zdravie asi 200 000 obyvateľov. vyskytuje sa tu vyššia miera rôznych druhov rakoviny, kardiovaskulárnych chorôb, abnormalát štítnej žľazy, zásahov do DNA a každé novo narodené dvadsiate dieťa vykazuje genetické poruchy. Najčastejšie miestami nádorov sú pažerák, žalúdok, pľúca, prsia a pečeň.

Niektoré novo narodené nejako geneticky poškodené deti sú umiestňované do Detského centra špeciálnych sociálnych služieb v Ayagoz. O tom sa môžeš presvedčiť sám na vlastné oči. V roku 2017 o tom napísal reportáž aj National Geographic.

Odhaduje sa, že obyvatelia v blízkom Semipalatinsk dostalo dávku žiarenia vyššiu ako jeden sievert.

Jadrové pozostatky

Po podzemných testoch, ostalo v otvoroch a horských tuneloch až príliš veľké množstvo nestráženého štepného materiálu dostupný takmer všetkým po rozpade Sovietskeho zväzu. Významné riziko predstavovalo najmä plutónium. To sa mohlo dostať do rúk teroristov. Až 17 rokov trvalo vyriešenie problému. Počas tohto obdobia boli do otvorov naliate množstvo špeciálneho betónu, ktoré sa viazalo na odpadové plutónium. V iných prípadoch boli otvory utesnené a zakryté. Na toto zabezpečenie bolo minuté neuveriteľných 150 miliónov dolárov. Iné opatrenia sa nevykonali na vyčistenie kontaminovanej pôdy v ktorej stále zostáva cézium, plutónium, stroncium a ďalšie rádioaktívne prvky.

Mimo hranice polygónov je úroveň radiácie na úrovni tej v Černobyľe, ale len čo túto hranicu prekročíš to stúpa dosť prudko vysoko. Práve vo vnútri oblastí polygónov dopadali testovacie jadrové bomby. Stačí zájsť pár desiatok metrov a Geigerov počítač sa začne blázniť. Je tu asi 40x vyššia radiácia ako v okolí Černobyľu. Stačí stráviť v tejto oblasti hodinu a máš to na úrovni celo-telového CT skenu.

Tzv. “Atómové jazero”, ktoré sa nachádza asi 100km juhovýchodne od polygónov bolo vytvorené náhodou. Vedci neodhadli predpokladanú silu výbuchu testovacej jadrovej bomby, ktorá bola umiestnená 178 metrov hlboko v koryte rieky Chagan. Nekontrolovateľná explózia vytvorila kráter široký 400 metrov a hlboký 100 metrov. Rádioaktivitu namerali až v Japonsku (5000km ďaleko). Následne buldozéry usmernili tok rieky, čím vytvorili existujúce jazero s kapacitou 10 miliónov kubických metrov vody. Plávanie je v ňom zo zrejmých dôvodov zakázané.

Úrady v Sovietskom zväze roku 1965 (kedy došlo k testu) to samozrejme popierali a tak bol vytvorený dokument s ministrom zodpovedným za sovietsky program jadrových zbraní, ktorý na dôkaz svojho tvrdenia si zaplával v atómovom jazere. Voda z jazera slúžila na napájanie hovädzieho dobytka z tejto oblasti. Či sa tieto počiny stali skutočne je otázne, ale na 100% je isté, že voda v atómovom jazere ešte nie je po 55 rokoch úplne v poriadku. Aj keď Geigerov počítač vykazuje normálne hodnoty, stále sa vo vode nachádza cézium a stroncium.

Návšteva oblastí je dostupná

Ešte pred pár rokmi sa bod П-1 spolu s jazerom Chagan (kam sa neskôr presunuli ďalšie jadrové pokusy) dali navštíviť bez akéhokoľvek problému. Dnes je táto oblasť pod nejakou formou stráženia a potrebuješ si vybaviť špeciálne povolenie pre návštevu, alebo si objednať výlet v niektorej z firiem za predražené ceny (cca od 160,- € / osoba / deň).