Modrá mešita je označovaná za oázu pokoja a vzhľadom na tisíce bielych holubíc, ktoré mešitu obklopujú, to tak naozaj vyzerá. Holubice sedia na stromoch, na streche a na chodníkoch. Legenda hovorí, že mešita je taká posvätná, že každá holubica, ktorá má na perí kúsok farby, sa po priblížení k mešite okamžite stane čisto bielou.
Podľa legendy sa istému blízkovýchodnému mullovi (učencovi islamu) snívalo, že Ali bin Abi Talib, zať a bratranec proroka Mohameda, má svoje kosti uložené na území dnešného severozápadného Afganistanu. Ahmad Sanjar, ktorý bol sultánom ríše Seldžukov v rokoch 1118 až 1157, uchvátený jeho príbehom postavil v severozápadnom Afganistane Aliho svätyňu. Okolo svätyne dokonca vybudoval mesto s názvom Mazar-i-Sharif, do ktorého sa sťahovali tisíce veriacich moslimov.
Nanešťastie, sto rokov po vybudovaní svätyne sa Čingischán vydal na západ. Keď dorazil do Mazar-i-Sharif, Chán svätyňu úplne zničil.
Nebolo to však na dlho. V roku 1481 sultán Husajn Mizra obnovil Aliho svätyňu v ešte veľkolepejšej podobe v podobe obrovskej modrej mešity, ktorá existuje dodnes.
Pri pohľade na ňu sa zdá, že stavba sa vznáša, čo je trik islamskej architektúry, ktorá používa zložito maľované hlinené dlaždice. Dlaždice sa musia neustále vymieňať – každý deň cca 0,4 m² – z dôvodu vystavenia prírodným živlom a preto, že kúty niektorých dlaždíc pútnici často kradnú ako náboženské suveníry.
Modrá mešita ponúka pokojný únik z ruchu ulíc a bazárov Mazar-i-Sharif. Je tu stále ticho, okrem chvíle, keď muezín zvoláva na modlitbu.
