Island

32 úžasných miest stojí určite za navštívenie

Táto úchvatná severská destinácia sa dostáva na titulné stránky novín, dostáva sa na vrcholy zoznamov, láka milovníkov prírody a oslňuje čoraz viac návštevníkov - jej talenty sú zdanlivo nekonečné.

Zaujímavé miesta

Mapa

Informácia

Stručné informácie o krajine

Oficiálny názov: Islandská republika Vlajka krajiny Islandská republika
Hlavné mesto: Reykjavík
Najvyšší bod: Hvannadalshnjúkur, 2110 m n.m.
Najnižší bod: Atlantický oceán, 0 m n.m.
Úradné jazyky: islandčina
Typ zriadenia: parlamentná republika
Rozloha: 103000 km²
Populácia: 366425
Hustota obyvateľstva: 3.56 na km²
HPI Index: 48
HDI: 0.959
Oficiálna mena:
Islandská koruna ISK (kr)
Kurz (za 1 € dostaneš):
  • ISK: 146.101 kr
Medzinárodné kódy: IS/ISL
Internetová doména: .is
Oficiálny web: http://www.iceland.is/
Telefónna predvoľba: +354
Šoféruje sa na strane: vpravo
Požiadavky na víza: Sloboda pohybu
Platnosť pasu: 3 mesiace po skončení pobytu
Napätie: 230V / 50Hz
Typy zásuviek:
Sadzba dane (VAT): 24%

Medzinárodné Letiská

Akureyri Airport
IATA kód: AEY
Nadmorská výška: 1.83 m. n. m.
Stránka letiska
Akureyri Airport
Egilsstaðir Airport
IATA kód: EGS
Nadmorská výška: 23.16 m. n. m.
Egilsstaðir Airport
Hornafjörður Airport
IATA kód: HFN
Nadmorská výška: 7.32 m. n. m.
Húsavík Airport
IATA kód: HZK
Nadmorská výška: 14.63 m. n. m.
Stránka letiska
Húsavík Airport
Ísafjörður Airport
IATA kód: IFJ
Nadmorská výška: 2.44 m. n. m.
Stránka letiska
Ísafjörður Airport
Keflavik International Airport
IATA kód: KEF
Nadmorská výška: 52.12 m. n. m.
Stránka letiska
Keflavik International Airport
Reykjavik Airport
IATA kód: RKV
Nadmorská výška: 14.63 m. n. m.
Stránka letiska
Reykjavik Airport

Island (islandsky: Ísland) je severská ostrovná krajina medzi Severným Atlantikom a Severným ľadovým oceánom, na stredoatlantickom hrebeni medzi Severnou Amerikou a Európou. Je kultúrne a politicky prepojený s Európou a je najredšie osídlenou krajinou v regióne. Jeho hlavným a najväčším mestom je Reykjavík, v ktorom žije približne 36 % z približne 380 000 obyvateľov krajiny. Úradným jazykom krajiny je islandčina.

Geologická aktivita Islandu, ktorý sa nachádza v riftovej oblasti medzi tektonickými doskami, zahŕňa gejzíry a časté sopečné erupcie. Vnútrozemie tvorí sopečná plošina, ktorú charakterizujú pieskové a lávové polia, hory a ľadovce, a cez nížiny tečú do mora mnohé ľadovcové rieky. Island je ohrievaný Golfským prúdom a má mierne podnebie napriek tomu, že sa nachádza južne od polárneho kruhu. Vysoká zemepisná šírka a vplyv mora udržujú chladné letá a väčšina ostrovov má polárne podnebie.

Podľa starého rukopisu Landnámabók sa osídľovanie Islandu začalo v roku 874 n. l., keď sa nórsky náčelník Ingólfr Arnarson stal prvým stálym osadníkom na ostrove. V nasledujúcich storočiach sa na Island prisťahovali Nóri a v menšej miere aj iní Škandinávci, ktorí so sebou priviedli poddaných (t. j. otrokov alebo nevoľníkov) galského pôvodu.

Ostrov bol spravovaný ako nezávislé spoločenstvo pod vedením miestneho parlamentu Althing, jedného z najstarších fungujúcich zákonodarných zhromaždení na svete. Po období občianskych sporov Island v 13. storočí pristúpil k nórskej vláde. V roku 1397 nasledoval Island začlenenie Nórska do Kalmarskej únie spolu s Dánskym a Švédskym kráľovstvom a po jej zániku v roku 1523 sa de facto dostal pod dánsku vládu. Dánske kráľovstvo v roku 1550 násilne zaviedlo luteránstvo a Island bol formálne odstúpený Dánsku v roku 1814 Kielskou zmluvou.

Pod vplyvom ideálov nacionalizmu po Francúzskej revolúcii sa na Islande sformoval boj za nezávislosť, ktorý vyvrcholil v roku 1918 prijatím dánsko-islandského zákona o únii a vytvorením Islandského kráľovstva, ktoré sa prostredníctvom personálnej únie delilo o úradujúceho dánskeho panovníka. Počas okupácie Dánska počas druhej svetovej vojny Island v roku 1944 drvivou väčšinou hlasov rozhodol o tom, že sa stane republikou, čím sa ukončili zostávajúce formálne väzby s Dánskom. Hoci bol Althing v rokoch 1799 až 1845 pozastavený, ostrovná republika si napriek tomu robí nárok na udržanie jedného z najdlhšie fungujúcich parlamentov na svete.

Až do 20. storočia sa Island spoliehal prevažne na rybolov a poľnohospodárstvo. Industrializácia rybolovu a pomoc Marshallovho plánu po druhej svetovej vojne priniesli prosperitu a Island sa stal jednou z najbohatších a najrozvinutejších krajín sveta. V roku 1994 sa stal súčasťou Európskeho hospodárskeho priestoru; to ešte viac diverzifikovalo hospodárstvo do odvetví, ako sú financie, biotechnológie a výroba.

Island má trhovú ekonomiku s relatívne nízkymi daňami v porovnaní s ostatnými krajinami OECD, ako aj najvyšší počet členov odborov na svete. Udržiava severský systém sociálneho zabezpečenia, ktorý poskytuje svojim občanom všeobecnú zdravotnú starostlivosť a vysokoškolské vzdelanie. Island sa umiestňuje na popredných miestach v medzinárodných porovnaniach výkonnosti štátov, ako sú kvalita života, vzdelanie, ochrana občianskych slobôd, transparentnosť vlády a hospodárska sloboda. Island má najmenší počet obyvateľov spomedzi všetkých členov NATO a ako jediný nemá stálu armádu, disponuje len ľahko vyzbrojenou pobrežnou strážou.

Zdroj: wikipedia.org