V islamskom svete je očista tela náboženskou povinnosťou, ktorú musí každý moslim vykonať pred každou z piatich denných modlitieb. Keďže nie všetci občania si mohli dovoliť kúpeľ vo svojich domovoch, boli bežne dostupné verejné kúpele alebo hammamy. Arabské kúpele v Jáén sú jedným z najväčších známych príkladov andalúzskych kúpeľov.
Známe ako Hamman al-wallad („kúpele chlapca“) boli postavené v roku 1002 počas obdobia kalifátu na mieste, kde sa nachádzali staré rímske kúpele. Kúpele boli zrekonštruované počas almohadského obdobia v 12. storočí. Po dobytí mesta Ferdinandom III. v roku 1246 sa kúpele využívali počas prvých rokov kresťanskej vlády, až kým neboli opäť využité ako garbiarne.
V 16. storočí si don Fernando de Torres y Portugal, gróf z Villardomparda a vicekráľ Peru, postavil na kúpeľoch súkromný palác, v dôsledku čoho boli kúpele po stáročia skryté. Definitívne ich objavil až Enrique Romero de Torres v roku 1913 počas prieskumu historických budov v meste. Neskôr nasledovali archeologické výskumy a v roku 1931 bolo toto miesto vyhlásené za kultúrne dedičstvo Španielska.
Reštaurátorské práce sa začali v roku 1936, ale prerušil ich začiatok španielskej občianskej vojny. V roku 1970 sa práce na budove obnovili a reštaurovanie bolo dokončené v roku 1984. Dnes je prístupná návštevníkom ako historická atrakcia v rámci paláca Villardompardo.
Komplex má štyri hlavné miestnosti: šatňa (Bayt al-maslaj) má podlahu pokrytú bielym mramorom a strop s 18 svetlíkmi v tvare hviezd. Chladiaca miestnosť (Bayt al-barid) má tiež polkruhový strop s 15 svetlíkmi. Teplá miestnosť (Bayt al-wastani) je zastrešená veľkou kupolou, ktorá spočíva na oblúkoch podopretých ôsmimi stĺpmi. Horúca miestnosť (Bayt al-sajum) sa nachádza najbližšie ku kotlom. Skryté komory umožňovali cirkuláciu horúceho vzduchu, ktorý zohrieval podlahu a steny. Tá je tiež zakrytá polvalcovou klenbou osvetlenou 15 strešnými oknami a výklenkami na každom konci.
