Slovo „vlak“ nie je celkom presným označením tohto dopravného prostriedku. Presnejšie by bolo: Bambusovými kmeňmi vyplnený rám veľkej postele, ktorý jazdí po krivých koľajniciach a ktorým miestny hovoria „norry“. Jedná sa o dve nápravy s privarenými kolesami, na ktorých leží 1,8 x 3 metrov veľký bambusový rošt. Kolesá poháňa hlučný motor z poľnohospodárskych strojov alebo motoriek.
Cestujúci jednoducho sedia na rošte, ktorého „strojvedúcim“ býva často mladík v žabkách, a pri jazde rýchlosťou až 48 kilometrov v hodine sa desí toho, že ich zradí rovnováha.
Bambusové vlaky vznikli ako neoficiálna forma verejnej dopravy potom, čo režim Červených Kmérov celkom spustošil kambodžské dráhy. Miestny začali na starých tratiach, ktoré tu v 30. rokoch 20. storočia postavili Francúzi, prevádzkovať tieto podomácky vyrobené dopravné prostriedky. Vznikla celá sieť bambusových vlakov, ktoré okrem cestujúcich prepravujú i poľnohospodárske produkty a zvieratá.
So súčasnou rekonštrukciou národných dráh už takmer všetky bambusové vlaky ukončili prevádzku. Posledné z nich jazdia medzi mestom Battambang a malou dedinou, v ktorej sa nachádza tehelňa. Po krivých koľajniciach sa tu vlaky preháňajú v oboch smeroch. Keď sa dvaja protiidúci stretnú, cestujúci menej obsadeného musia zliezť, rošt sa z koľajníc odsunie, a akonáhle ten v protismere prejde, vráti sa zas na trasu. Celý proces zaberie len asi minútu, pretože jednotlivé ich časti sa len položia na seba a nič sa nemusí pritĺkať ani šraubovať. Na tento detail si spomenieš, akonáhle začne rošt na krivých koľajniciach nebezpečne poskakovať.
