Ku svojim 42. narodeninám dostal v roku 1966 peruánsky lekár Javier Cabrera neobvyklý dar: kameň s rytinami pripomínajúcimi vyhynutý druh ryby. Následujúcich pár rokov Cabrera od miestneho farmára, ktorý tvrdil, že kamene našiel v jaskyni u svojho poľa, odkupoval ďalšie. Lekár ich nakoniec nazbieral cez 10 000. Okrem rytín podivných zvierat sa na kameňoch objavovali scény dávnych civilizácii bojujúcich s tyranosarami, prevádzajúce transplantácie ľadvín alebo pozorujúcich oblohu pomocou teleskopu. Jednalo sa snáď o dôkaz vyspelej kultúre žijúcej v rovnakej dobe ako dinosaury? Nie tak celkom.
Basilio Uschuya, farmár ktorý kamene Cabrerovi predával, v roku 1973 priznal, že ich sfalšoval. Neskôr však začal tvrdiť, že o sfalšovaní klamal, len aby sa vyhol trestu za predávanie archeologických artefaktov. Keď Cabrera o 20 rokov neskôr otvoril múzeum s týmito kameňmi, Uschuya historku opäť zmenil. Tentokrát tvrdil, že niektoré kamene sfalšoval, avšak nie úplne všetky. Cabrera však v autentickosť kameňov veril až do svojej smrti v roku 2001.
Dátumovanie kameňov nie je možné vykonať, pretože nie sú tvorené z organických materiálov, archeológovia ich však považujú za podvrh. To však mnohým kreacionistom a nadšencom do mimozemského života nebráni v tom, aby hlásali, že kamene sú dielom „človeka gliptolitického“, čo boli dávno vysoko inteligentní ľudia, ktorí na Zemi žili spoločne s dinosaurmi predtým, ako vo vlastnoručne vybudovanom lietajúcom tanieri opustili planétu.
Múzeum otvorené len po predchádzajúcej dohode.
