Teológovia rôznych vierovyznaní vyše dve tisícročia uvažovali nad konceptom pekla, jeho možného umiestnenia, veľkosti aj toho, za aké hriechy má človek naveky horieť v jeho ohnivých jamách. Niektorí sa možno zamýšľali aj nad tým, akú zmluvu musel uzavrieť diabol – alebo nejaká iná zlovoľná sila – so svojím dodávateľom energie, aby zvládal platiť také účty za palivo. Opekanie zatratených duší isto nie je lacná záležitosť, najmä keď musia plamene „horieť večne“ a na trestanie a mučenie hriešnikov až do súdneho dňa potrebujete armádu čertov, démonov, hadov a bohvie čoho ešte.
Kráter Darvaza v púšti Karakum (čo znamená „púšť čierneho piesku“) v Turkménsku si vyslúžil prezývku Brána do pekla, pretože horí podľa väčšiny zdrojov nepretržite už od roku 1971. Známy príbeh hovorí, že sovietski geológovia, ktorí robili vrt pri hľadaní ložiska zemného plynu, spravili hrubú chybu a nechtiac vytvorili toto prepadlisko, z ktorého začal unikať potenciálne jedovatý metán. V strachu, že by mohol zamoriť okolitú oblasť, sa ho rozhodli zapáliť a verili, že oheň čoskoro sám dohorí. Aj v roku 2020 však bola Brána do pekla stále v plameňoch. Chrlí hrozivé oranžovožlté plamene, ktorých mihot na nočnej oblohe vidieť z diaľky niekoľkých kilometrov. Táto 69 metrov široká a 30 metrov hlboká prepadlina páchnuca sírou by mohla byť pokojne dielom Hieronyma Boscha či Danteho Alighieriho.
Je tiež ukážkou akejsi márnotratnosti krajiny, ktorá má šieste najväčšie zásoby zemného plynu na sveta. Turkménska vláda v nej vidí lukratívnu prírodnú atrakciu a dúfa, že spolu s flórou a faunou okolitej púšte, ktorej 890 štvorcových kilometrov vyhlásili v roku 2014 za štátnu prírodnú rezerváciu, Brána do pekla pritiahne turistov aj do tohto odľahlého a neznámeho kúta bývalého Sovietskeho zväzu.
Keď svätý Augustín, raný kresťanský teológ, uvažoval nad povahou pekla, nesmierne ho zaujalo, že aj v extrémne horúcich prameňoch na zemi žijú nejaké tvory, konkrétne červy.
V roku 2013 uskutočnil kanadský bádateľ a lovec búrok George Kourounis smrteľne nebezpečný zostup na dno krátera Darvaza.
Vďaka vzorkám hornín, ktoré tam nazbieral, vieme, že dokonca aj na tomto na pohľad neobývateľnom mieste v krajine, ktorá má podľa väčšiny ďaleko od neba, je prítomný život vo forme baktérií.
