Oblúk neutrality

Zatiaľ čo diktátor Saparmurat Niyazov zakázal zlaté zuby, pretože ho urážali, sám zbožňoval zlaté sochy.

Ako vládca Turkménska počas viac ako dvoch desaťročí pozlátil krajinu svojím vlastným obrazom v rámci kultu osobnosti, pri ktorom Mao vyzeral skromnejšie. Ústredné dielo bolo postavené v hlavnom meste Ašchabad. Volal sa Oblúk neutrality a bola to 75 metrov vysoká veža v tvare rakety, na vrchole ktorej stála zlatá socha Niyazova, ktorá sa počas dňa otáčala tak, aby sa jeho tvár vždy vyhrievala na slnku. Pamätník pokrytý mramorom, postavený v roku 1998, bol poctou jeho prijatiu neutrality ako oficiálnej politiky a jeho vyhotovenie stálo viac ako 12 miliónov dolárov.

Niyazov sa vyhlásil za Turkmenbašiho, teda “otca všetkých Turkménov”, a za “doživotného prezidenta”. Uplatňoval rozsiahlu kontrolu nad krajinou, od definovania veku, v ktorom sa človek stáva starým, až po zákaz televíznym moderátorom nosiť make-up, pretože mal problém rozoznať mužov od žien. Napriek tomu, že krajina má štvrté najväčšie zásoby plynu na svete, jej päť miliónov obyvateľov žilo väčšinou v biede, zatiaľ čo on staval čoraz honosnejšie monumenty.

Jedným z nich bola kolosálna socha Ruhnama, rozsiahleho, napoly autobiografického filozofického textu, ktorý Niyazov napísal a ktorý sa stal povinným čítaním pre študentov a všetkých, ktorí robili vodičské skúšky. Neuspokojil sa s všadeprítomným obrazom, ale po sebe a členoch svojej rodiny premenoval dni v týždni, mesiace v roku, meteorit, mesačný kráter, plemeno koňa, letiská, kanál a mesto. Dokonca zmenil turkménsky výraz pre chlieb na meno svojej zosnulej matky (Gurbansoltan). Medzi jeho čoraz viac osobné zákony patril zákaz brady, dlhých vlasov, opery, baletu a cirkusov a zakázal púšťať nahratú hudbu na svadbách. V jeho autoritárskom režime nebol tolerovaný žiadny nesúhlas, pričom skupiny na ochranu ľudských práv informovali o mučení, zadržiavaní, búraní domov, nútených prácach a vyhnanstve.

V roku 2006 Niyazov zomrel na zlyhanie srdca. Jeho nástupca Gurbanguly Berdymuchamedov v januári 2010 vyhlásil, že Oblúk neutrality bude odstránený a znovu postavený na okraji Ašchabadu. Až v auguste 2010 však došlo k odstráneniu pomníka a jeho opätovnému postaveniu na okraji Ašchabadu, obklopeného obrovským parkom.

Pamätník je stále prístupný návštevníkom, ktorí si môžu kúpiť lístky na výťahy do pamätníka a vychutnať si výhľad na mesto.