Cincinnatské metro

Na začiatku 20. storočia boli ulice Cincinnati večne upchané pomalými električkami, chodcami, konskými povozmi a niekoľko málo vymoženosťami zvanými automobil.

V rovnakej dobe už v Bostone, New York, a Filadelfii fungoval systém metra. Cincinnati taktiež potrebovalo rýchlu verejnú dopravu a metro sa tak zdalo ako ideálne riešenie. Mesto získalo z dlhopisov dostatočné financie a v apríli 1917 bola odhlasovaná výstavba metra.

Bohužiaľ v rovnakom mesiaci vstúpili USA do prvej svetovej vojny. Tlač dlhopisov sa zastavilo a stavba bola prerušená. Keď vojna o 19 mesiacov neskôr skončila, ceny boli mnohonásobne vyššie. Mesto sa k projektu vrátilo v roku 1920, ale práce opäť ustali v roku 1927, kedy Cincinnati došli financie. Za tie roky boli vykopaných viac ako 3 kilometre tunelov vrátane 7 staníc, koľajnice však neboli nikdy položené.

Cincinnati nemá metro dodnes. K ukončeniu projektu prispel krach na burze v roku 1929, vzrastajúca popularita automobilov a vstup USA do ďalšej svetovej vojny.

Tri nadzemné stanice boli zbúrané, ale tunely a štyri podzemné stanice stoja dodnes. Čo sa vzhľadu týka, od 20. rokov sa metro príliš nezmenilo, len časť zastávky Liberty bola v 60. rokoch pretvorená v atómový kryt a v roku 1957 boli v tuneloch položené vodovodné trubky. Inak sa tu nachádzajú zaprášené nástupištia, zatuchnutý vzduch a schodiská, ktoré nikam nevedú.

Tunely začínajú pod ulicou Walnut Street a končia o 3 kilometre ďalej na sever u viaduktu Western Hills Viaduct. Prehliadky tunelov sa konajú raz ročne, inak je vstup do podzemia považovaný za priestupok.