Cincinnatské metro

Keď si otvoríte oficiálnu internetovú stránku Cincinnati v štáte Ohio, jednou z prvých vecí, ktoré vám okrem aktuálnych správ padnú do oka, sú informácie o dopravnej situácii. V čase písania týchto riadkov dávalo mesto na známosť, že “Joe Nuxhall Way bude vo štvrtok obmedzená na dva prúdy kvôli betónovaniu” a “mimoriadna uzávera cesty I-75 je naplánovaná na piatok popoludní.” Nie je ničím výnimočným, že takýto druh informácií zaberá popredné miesta, a to nielen v amerických mestách, ale aj inde vo svete. Nedá sa však prehliadnuť, že sa všetky správy týkajú ciest a sú určené predovšetkým motoristom. Cincinnati má spolu s ďalšími prominentnými mestami stredozápadu ako Detroit v Michigane a Indianapolis v Indiane dlhú históriu výrobu áut, ktorá siaha až do roku 1915 k otvoreniu Fordovej továrne Walnut Hills vyrábajúcej Model T. Mesto vyrábalo autá – medzi inými napríklad Chevrolet Impala, Pontiac Firebird či Buick Apollo – a autá zase tvarovali mesto. Medzištátne cesty rozdeľovali jeho východné a západné štvrte a stuhy asfaltových ciest pomáhali rozvíjať okrajové časti rozťahujúce sa ďaleko od pôvodného centra, ktoré vyrástlo pri rieke Ohio v obklopení siedmich vrchov.

Celý rozvoj mesta však mohol nabrať úplne iný smer. Len rok po tom, čo Ford otvoril svoj obchod, v časoch, keď električky rozvážali po Cincinnati ročne milióny cestujúcich, schválil zákonodarný zbor podporu výstavby podzemnej železnice, verejného dopravného prostriedku, ktorý mal križovať celé mesto. Prvou prekážkou výstavby bol vstup USA do prvej svetovej vojny, ktorý ju pozdržal do roku 1920. Keď sa o päť rokov neskôr dostal na pulty kníhkupectiev Veľký Gatsby od F. Scotta Fitzgeralda, bolo už dokončených 14,5 kilometra podzemných tunelov. Štyri podzemné a tri nadzemné stanice boli už takmer hotové. Projekt však narazil na znepokojivý nedostatok koľajníc. Čo bolo ešte horšie, finančné zdroje na výstavbu, ktoré utrpeli vplyvom povojnovej inflácie, sa úplne vyčerpali a ešte v ten rok sa výstavba zastavila. Aj keď sa neskôr objavilo niekoľko pokusov o obnovenie projektu, mesto Cincinnati z podzemnej železnice napokon vycúvalo podobne ako Daisy Buchananová, ktorá odkopla Gatsbyho po jeho nekonečne zdĺhavom dvorení. A s rovnako tragickými dôsledkami.

Do dnešného dňa stoja asi tri kolometre nedotknutých tunelov. Ide o najväčšie opustené metro v USA. Pod večne zapchatou cestou Central Parkway sa dá zazrieť kúsok z ich vchodov. Aj keď je nepravdepodobné, že by sa v dohľadnom čase výstavba obnovila, zdá sa, že Cincinnati už aspoň oľutovalo svoju niekdajšiu nedbanlivosť v otázke verejnej dopravy. Po prvý raz od roku 1951 si električky nachádzajú cestu späť do mesta. Na jeseň 2016 bolo naplánované spustenie trate s osemnástimi zastávkami spájajúcej centrum so štvrťou Over-the-Rhine – presne na sté výročie oficiálneho zrodu podzemnej dráhy.

Tunely začínajú pod ulicou Walnut Street a končia o 3 kilometre ďalej na sever u viaduktu Western Hills Viaduct. Prehliadky tunelov sa konajú raz ročne, inak je vstup do podzemia považovaný za priestupok.