Čo vyzerá ako vstup do nespočetných chrámov, sú v skutočnosti zdobené fasády starodávnych lýkijských hrobiek vytesaných do tureckej hory.
Lýkijci verili, že na posmrtný život ich prenesú bytosti s kúzelnými krídlami, a tak svojich blízkych mŕtvych umiestňovali na geograficky vysoké miesta, ako napríklad na útesy. Tieto hrobky pochádzajú zo 4. storočia a mnohé z vchodov je zdobených vysokými románskymi stĺpmi a zložitými reliéfmi, ako o čosi „nudnejšie“ staršie hrobky. Tie staršie nie sú ničím iným, ako neoznačenými jamami vyhĺbenými do skaly.
Napriek vonkajšej vznešenosti sú interiéry hrobiek len komorami vyrezanými do skaly s jednoduchým monolitom vo vnútri. Miestnosti sú inak prázdne za stovky rokov rabovania.
