Druhou najväčšou umelou dierou na svete (prekonaná iba medenou baňou Bingham v Utahu) je diamantová baňa umiestnená na okraji malého mesta Mirny na východe Sibíri.
Hĺbenie bane sa začalo v roku 1955 a dnes má hĺbku 525 metrov a priemer 1.25 kilometra. Stalin nariadil stavbu bane, aby uspokojil potrebu Sovietskeho zväzu po skončení vojny po diamantoch priemyselnej kvality.
Vďaka drsnej a večne zamrznutej sibírskej krajine bola práca na bani v najlepšom svetle ťažkým problémom. Zapnuté tryskové motory boli nepretržite v chode na nepoddajnom permafroste, aby ho rozmrazili – neúspešne. Po tomto nezdare používali veľké množstvo výbušnín. Počas svojho vrcholu baňa Mir, nazývaná tiež baňa Mirny, ťažila ročne viac ako 10 miliónov karátov diamantov (2 000kg), z ktorých dobrých 20% percent bolo drahokamovej kvality. Najväčší diamant v bani bol nájdený 23. decembra 1980; vážil 342,5 karátu (68,50 g) a bol pomenovaný „26. zjazd Komunistickej strany Sovietskeho zväzu“.
Problémy pri vzniku
Aby si si predstavil, aké ťažkosti sprevádzali vznik bane. Sedem mesiacov do roka tu mrzne a počas leta sa mení pôda na blato. Dôležité budovy a ubytovne museli byť postavené na pilieroch, aby sa neprepadli, keď sa topil permafrost. Spracovateľský závod musel byť postavený na „kvalitnejšom“ podklade, ktorý sa nachádzal 20 kilometrov od bane.
Zimné teploty sú tak nízke, že sa pneumatiky a oceľ trieštili a olej mrzol. Celá baňa musela byť vždy v noci zakrytá, aby nedošlo k zamrznutiu mechanizmov. Voda je tu po väčšinu roka zamrznutá, preto aj spracovanie vyťaženej suti nemohlo prebiehať tradične, ale na „sucho“.
Pokračovanie ťažby
Aj keď tu bola povrchová ťažba ukončená, ťažobné práce pokračujú v podzemí. Mohutné nákladné autá určené pre prácu v kameňolome vysoké 6 metrov obsluhujúc baňu Mirny, jazdia po ceste, ktorá sa špirálovito tiahne od okraja k jeho diere na dne krátera. Odhaduje sa, že podzemná ťažba tu bude prebiehať až do roku 2059.
04.08.2017 sa udiala tragédia. Voda, ktorá sa nejaký čas zhromažďovala na dne jamy, zaliala baňu s ľuďmi vo vnútri. V čase nešťastia sa v bani nachádzalo 151 ľudí. Väčšina bola zachránená, ale osem osôb bolo vyhlásených za mŕtvych, pretože sa ich nikdy nepodarilo nájsť. Po tejto udalosti, bola baňa znova odstavená a v januári 2020 začal geologický prieskum Spoločnosť Alrosa chce investovať 26 miliónov dolár na „reštartovanie“ bane.
Veľmi rozšírenou fámou bolo, že vzdušný priestor nad baňou je pre vrtuľníky nebezpečný. Neexistujú však dôkazy, že vrtuľníky boli „nasaté“ prúdením vzduchu smerom dole, pre toto tvrdenie.
Ďalšie zaujímavosti
Po odstavení bane, chcú dieru využiť pre postavenie obydlí pre ľudí. Na utopické mesto sú už prvé vízie vo forme Eco-City 2020.
Pozri sa na baňu na Google Maps v satelitnom zobrazení. Zistíš, že „diera“ je takmer súčasťou mesta. A navyše sa v tesnej blízkostí nachádza letisko. Určite musí byť zaujímavý výhľad z lietadla pri pristávaní.
Podľa stanice BBC, je návšteva mesta cudzincom bez špeciálneho povolenia zakázaná a úrady považujú návštevníkov za značne podozrivých.
