Najväčší kráter na Sibíri, známy ako „dvere do podsvetia“ alebo „mega prepad“ podľa toho, koho sa pýtate, sa každým rokom zväčšuje a prehlbuje – trend, ktorý so sebou prináša predtuchu aj sľub.
Kráter Batagaika sa prvýkrát začal formovať v dôsledku odlesňovania v tejto oblasti v 60. rokoch. Bez ochladzovacích účinkov stromov sa permafrost v pôde začal v teplejších mesiacoch topiť, čo spôsobilo prepad a zosuv pôdy. Pri topení sa uvoľňoval do atmosféry metán a oxid uhličitý, čo zvýšilo otepľovanie oblasti a spôsobilo intenzívnejšie roztápanie permafrostu a ďalšie prepadávanie pôdy.
Klesanie pôdy malo za následok jav nazvaný „opité stromy“, tade neschopnosť stromov priamo rásť. Keď sa teda oblasť oteplila, bola zem tiež menej chránená pred otepľovaním, čo malo za následok väčšie roztápanie atď. Z tohto dôvodu kráter naďalej rastie a za posledných 10 rokov sa každý rok zväčšoval o 9 až 30 metrov, v závislosti od toho, aký teplý bol daný rok. V súčasností je kráter dlhý 1 kilometer a hlboký asi 85 metrov.
Miestni Jakutčania, ktorí mu dali prezývku „dvere do podsvetia“, sa kráteru vyhýbajú, ale vedci ho chcú študovať. Vedci kráter prezývajú oveľa menej hrozivejšie „mega prepad“, čo je obrovská medzera, ktorá vzniká, keď sa permafrost rýchlo roztopí. Kráter Batagaika je jedným z mnohých obrovských prepadov, ktoré sa nedávno objavili v tejto oblasti Sibíri; a je tiež najväčší. Preto ponúka veľa indícií o histórii a budúcnosti oblasti a o klimatických zmenách.
Vedci sa domnievajú, že vrstvy sedimentu v krátery by mohli odhaliť až 200 000 rokov histórie Zeme. Po stranách krátera sa našli dva pásy naznačujúce epochy hustých lesov, jeden označujúci čas holej tundry. Roztopením permafrostu boli odhalené aj telá mamuta, pižma a 4 400 rokov starého koňa.
Dôkazy o tom, kedy sa v tejto oblasti naposledy vytvorili takéto krátery – asi pred 10 000 rokmi na konci poslednej doby ľadovej – a o tom, čo sa stalo potom, poskytujú vedcom jasnú predstavu o tom, čo môžu očakávať a ako reagovať v tomto období otepľovania podnebia.
