Dom Melnikov

V roku 1929 bolo súkromné vlastníctvo zakázané Leninovým Novým ekonomickým hnutím, ktoré považovalo všetko v Sovietskom zväze za štátne. Architekt Konstantin Melnikov dostal pod zámienkou návrhu modelu na úsporu priestoru a materiálov špeciálne povolenie postaviť experimentálny dom, ktorý mal slúžiť ako vzor pre budúce domy. Hoci z neho nevznikli žiadne ďalšie domy, jeho rodina mohla bývať vo výnimočnej stavbe.

Samotná stavba je skutočne avantgardná, najmä ak vezmeme do úvahy danú dobu. Pozostáva z dvoch pretínajúcich sa kruhov, ktoré vytvárajú harmonickú jednotu. Interiér potreboval menej stien, čo znamenalo úsporu materiálov. Vďaka voštinovej štruktúre budovy boli tehly potrebné len na vytvorenie hraníc okolo šesťuholníkových okien, ktoré poskytujú dostatok svetla pre obrovské miestnosti vo vnútri. Súčasťou stavby sú aj dve veľké haly, ktoré slúžili ako ateliéry pre Melnikovovu tvorbu.

V roku 1937 Všezväzový kongres sovietskych architektov odobral Melnikovovi právo vykonávať architektonickú prax a v neskorších rokoch sa miestne úrady viackrát pokúšali získať budovu pod svoju kontrolu. Vlastníctvo súkromného majetku bolo anomáliou a v takejto veľkej budove mohlo ľahko bývať viacero rodín, ale zakaždým, keď sa táto otázka otvorila, Melnikov napísal miestnym úradom petičný list, v ktorom im pripomenul, že je autorom Leninovho sarkofágu.

Nikto nebol ochotný zakročiť proti človeku s takým uznaním a Melnikovova rodina si mohla nechať dom len pre seba. Dom, ktorý sa počas celej svojej histórie zachoval v pôvodnom stave, bol premenený na múzeum a je zapísaný na zozname kultúrnych pamiatok.