Hardyho strom

Na starobylom cintoríne v Londýne sa nachádza jaseň obklopený stovkami navzájom sa tesniacich sa náhrobných kameňov, ktorá tam umiestnil románopisec Thomas Hardy.

Cintorín vedľa londýnskeho starého kostola St. Pancras, ktorý je mnohými považovaný za jedno najstarších miest v Anglicku kde sa vykonávajú bohoslužby, a je miestom mnohých fascinujúcich príbehov – napríklad Mary Shelley a Percy Bysshe Shelley plánovali svoj útek počas návštevy hrobu Mary(-inej) matky. Ale jednou z najvýraznejších zvláštnosti je Hardyho strom, jaseň obklopený množstvom náhrobných kameňov, takmer tesne jeden vedľa druhého. Ako prišli k tomu, že vzniklo takéto usporiadanie?

V polovici 60. rokov 20. storočia zažíval britský železničný systém obrovský rozmach a Londýn potreboval rozšíriť svoje existujúce trate. S cieľom uspokojiť potreby narastajúcej populácie, naplánovalo sa rozšírenie železnice – ktorá priamo ovplyvnila aj cintorín v St. Pancras.

S cieľom uvoľniť miesto novej vlakovej trati bola zadaná zákazka architektonickej firme na vykonanie citlivej úlohy exhumácie pozostatkov a ich opäťovného uloženia na inom mieste. V tradícií vykonania dosť nepríjemnej práce sa práca priraďovala tým na najspodnejších miestach, a úloha bola okamžite pridelená ich mladému zamestnancovi Thomasovi Hardymu, ktorý v nasledujúcich desaťročiach vydal mnoho klasickýh románov ako Ďaleko od šialeného davu a Tess z d’Urbervilles.

Po dokončení úlohy zostali stovky náhrobných kameňov spolu s otázkou, čo s nimi. Hardyho riešením bolo umiestniť ich v kruhu okolo jaseňa na cintorína na mieste, ktoré nebude rušené železnicou. Dá sa len špekulovať, ako k tomuto rozhodnutiu dospel, ale v priebehu rokov Hardyho strom absorboval mnoho náhrobných kameňov do jedného obrazu grotesknej krásy zachovaného po celé storočia.

Záhrady St. Pancras Gardens boli tiež použité na fotenie pre “Biely album” skupiny Beatles v roku 1968. Don McCullin fotografoval Beatles sediacich na lavičke neďaleko pamätných hodín Burrdett-Coutts Memorial Sundial.