Obloha bez oblakov je jasne modrá. Stádo chlpatých a popudlivých jakov pred vami zdoláva vyprahnutý výbežok, zatiaľčo vo vetre vlajú modlitebné zástavky. Muž opodiaľ padá na kolená a ticho si pospevuje zatiaľčo už boh vie po koľkýkrát skláňa hlavu k zemi. A uprostred toho všetkého stojí hora Kailash – osamotená, nezameniteľná a obrovská. Z náhornej plošiny sa týči ako chrám vytesaný v skale, pozlátený snehom. Chvejete sa nielen kvôli chladnému vzduchu, ale i pred samotnou horou: jej podoba vzbudzuje rešpekt a jej duchovná sila nemá obdoby, je to viac než len hora, je to mandala, pupok vesmíru a miesto, kde pramenia štyri veľké ázijské rieky a ktoré sú posvätné pre miliardy ľudí, a predsa ju navštívil málokto. Pyramída moci. Nedobytný vrchol. Miesto, kde sa vám dostane rozhrešenia. Znovu sa zachvejete…
Mocná hora Kailash, osamelý, 6714 metrov vysoký vrchol v divokom západnom Tibete, je posvätná hneď štyrikrát.
V animistickom bönizme je známa ako deväťposchodová hora Svastika – cez vodorovné vrstvy jej južnej steny sa tiahne zvislý šrám pripomínajúci staroveký symbol šťastia. Podľa bönizmu je jej vrchol domovom nebeskej bohyne Sipaimen a stredom všetkej duchovnej sily.
Pre budhistov je Kailash vzácna snežná hora (Gang Rinpočhe). Je príbytkom tantrického božstva Demčhog a práve tu budhizmus nahradil bönizmus ako hlavné tibetské náboženstvo. Podľa legendy v druhej polovici 11. storočia budhistický čarodejník Milaräpa a bönský šaman Naro Bonchung využili svoje nadľudské schopnosti v súboji, ktorý mal ukázať, kto je silnejší. Ani jeden však nevyhral, preto sa dohovorili, že vybehnú na horu Kailash.
Zatiaľ čo Naro Bonchung stúpal hore na kúzelnom bubne, Milaräpa sedel a meditoval dole. Keď už bönista takmer dosiahol vrchol, Milaräpasa sa vzniesol hore na slnečných paprskoch a predbehol ho.
V džinistickej kozmológii je Kailash hora Aštapada, na ktorej zakladateľ viery Ṛṣabhadēva dosiahol nirvány. Hinduisti ju väčšinou považujú za raj a domov Šivy. Podľa legendy tento boh skázy a oživenia trávi čas na vrchole hory cvičením jógy a milovaním sa so svojou ženou Párvatí. Niektoré tradície naznačujú, že hora je Šivov lingam (falus), zatiaľ čo neďaleké safírovo zafarbené jazero Manasaróvar, jedna z najposvätnejších vôd na svete, je jóni (deloha) Párvatí.
Jednotlivé mytológie sa síce môžu líšiť, na náročnú cestu do týchto miest sa však vydávajú veriaci všetkých štyroch náboženstiev. Putujú cez tibetskú náhornú pločinu do východzej dediny Darchen, aby dokončili koru – okružnú púť okolo hory Kailash, považovanú za vrchol duchovného života. Cesta meria zhruba 52 kilometrov a mnohí ju prejdú za jeden dlhý deň; iným trvá dva až tri dni. Niektoré vytrvalé duše padajú celú cestu tvárou na zem: pútnik si kľakne, ľahne si celým telom na zem, urobí prstami značku, zdvihne sa na kolená, pomodlí sa a potom celý pohyb opakuje smerom ku značke, ktorú práve vytvoril. Takto vykonaná kora môže trvať dva až tri týždne. V budhistickej tradícii sa má za to, že jedna kora zmaže zlú karmu celého jedného života, dvanásť kor vydá za jednú vnútornú, posvätnú púť a 108 kor vedie k úplnemu osvieteniu.
V Darchene pútnici roztočia pre šťastie modlitebné kolesá a potom vyrazia okolo stien z mani kameňov popísaných mantrami do širokej, nevľúdnej a veľkolepej krajiny. Po trase minú množstvo svätých miest: čhörteny (alias stúpa, tibetské svätyne) a kláštory na vrcholkoch kopcoch, skaly, na ktorých sú vraj otlačky nôh Milaräpy, a nebeské pohreby, pri ktorých pútnici vykonávajú symbolický akt smrti – napr. prepichnutím prsta – v nádejí na vyššie znovuzrodenie v budúcom živote.
Vrcholom kory je 5630 metrov vysoký priesmyk Drolma la, ktorý je často zasnežený a posiaty modlitebnými zástavkami (modré symbolizujú oblohu, biele vzduch a vietor, červené oheň, zelené vodu a žlté Zem) a naozaj berie dych. Tí, ktorí tu zomrú, vraj dosiahnu okamžitej nirvány. Pokiaľ však výstup prežijete, mali by ste tu nechať kus látky, aby ste svoje úzkosti, trápenia a priania pustili po vetre.
