Keď v roku 1942 objavili lesný strážci na svojej pochôdzke po Himalájach jazero, ktoré bolo obklopené tisíckami ľudských kostí, položili si otázku, ktorá zostala viac ako 60 rokov nezodpovedaná.
Ako prišli stovky ľudí, ktorých kostí toto jazero obklopujú, o život? Najprv sa verilo, že kosti patria japonským vojakom, ktorí sa počas druhej svetovej vojny snažili dostať do Indie, ale zahynuli kvôli nehostinným vysokohorským podmienkam. Rádio-uhlíkové datovanie prevedené v 60. rokoch však odhalilo, že úmrtie týchto osôb nastalo omnoho skôr. Podľa odhadov ľudia zomreli niekedy medzi 12. a 15. storočím, ale bližšie okolnosti smrti sa odhaliť nepodarilo.
Hádanka jazera kostier bola rozlúštená v roku 2004. Vedci na Oxfordskej univerzite, že masová smrť v skutočnosti nastala okolo roku 850 (plus mínus 30 rokov). Bolo taktiež potvrdené, že všetky osoby tu zomreli rovnako. Zranenia boli nájdené len na lebkách a ramenách, čo dokazuje, že rany prišli zhora.
Po vyvrátení teórii o rituálnom obetovaní a útoku nájazdníkov došli vedci k prekvapivému záveru: Stovky ľudí zomreli kvôli extrémne silnému krupobitiu.
Krupobitia bývajú smrteľné len veľmi zriedka. Títo ľudia však boli búrkou zaskočení uprostred údolia, v ktorom sa nemali kde schovať, zatiaľ čo na nich padali ľadové kryštály veľkosti tenisových loptičiek.
Aj o 1200 rokov neskôr ich kostry a potrhané topánky stále ležia okolo jazera v nadmorskej výške 5029m n. m.
