Hora Roraima: Stratený svet

Vrch Roraima je jeden veľký príbeh. Hmlou zahalená stolová hora na hraniciach Venezuely, Brazílie a Guyany sa stala celosvetovo známou vďaka románu, ale už dávno predtým bola objektom cestovateľských príbehov, miestnych mýtov, legiend a rozprávaní prieskumníkov. Zrejme najväčší kompliment, aký by sme o nej mohli povedať, by bol, že ľudská predstavivosť v porovnaní s jej skutočným čarom bledne. Je naozaj pôsobivé, že naďalej ostáva rovnakým divom, aj keď sa už časť jej bývalého tajomna vytratila. V dnešných časoch vystúpi na jej vrchol každoročne 3 000 až 4 000 návštevníkov. Ešte pred desiatimi rokmi to bolo len pár stoviek. Aj keď tieto čísla prospievajú venezuelskej ekonomike, čoraz viac znepokojujú ochranárov aj domorodých Pemónov.

Pre Pemónov, ktorí obývajú plošinu Gran Sabana celé storočia, je Roraima posvätným miestom. Patrí do reťazca hôr juhovýchodnej Venezuely zvaných tepuis, čiže domovy bohov. Pemónovia podľa svojej starodávnej kozmológie veria, že Roraima je pňom obrovského stromu, na ktorom rástlo všetko ovocie a zelenina sveta. Strom zničil mýtický zloduch zvaný Makunaima, ktorý spôsobil záplavu a rozniesol tak úrodu stromu po celej zemi. Peň sa potom premenil na kameň a vďaka tomu sa stal dostatočne vznešeným miestom pre bohov. Pemónovia sa báli ich pomsty, preto sa vrcholu hory vyhýbali. Ich rozhodnutie obchádzať horu oblúkom posilnili aj povesti o tom, že títo večne nespokojní bohovia prenajali časť hory nemilosrdnej rase opičích ľudí.

Po anglicky hovoriaci svet (ktorý v tom čase tvorila prakticky len Británia a pár chatrčí vo Virgínii) sa o Roraime dozvedel, keď sa sir Walter Raleigh vybral na svoju výpravu po Orinoku v snahe nájsť bájne zlaté mesto El Dorado. V roku 1596 vydal opis svojej dobrodružnej cesty aj knižne a spomenul v ňom „horu z krištáľu“, ktorý zazrel „v diaľke“, a ktorá „vyzerala ako biela kostolná veža týčiaca sa do nesmiernej výšky“. Na podrobnejší opis Roraimy si svet musel počkať do roku 1838. Vtedy sa vedec a prieskumník nemeckého pôvodu Robert Schomburgk vydal s poverením britskej Kráľovskej geografickej spoločnosti na expedíciu do tohto regiónu. Prvý úspešný európsky výstup na vrchol hory, za ktorým stála nielen veda, ale aj láska k horolezectvu, si v roku 1848 pripísal britský botanik a koloniálny úradník sir Everard im Thurn spolu so zememeračom Harrym Perkinsom. Vďaka exemplárom, ktoré im Thurn pozbieral na Roraime a v jej okolí, identifikovali vedci v Kew Gardens päťdesiattri nových druhov. Im Thurnove cesty inšpirovali sira Arthura Conana Doyla, stvoriteľa Sherlocka Holmesa, k napísaniu románu Stratený svet. Aj keď samotný Conan Doyle na Roraime nikdy nebol, jeho román z roku 1912 a niekoľko jeho hollywoodskych sfilmovaní je tým hlavným faktom, že väčšina ľudí o nej niečo počula.

Kniha Conana Doyla predstavoval Roraimu ako ríšu mimo času, miesto, na ktorom žijú dinosaury a ďalšie prehistorické tvory, kde ich nerušia parné stroje ani elektrina. Vrchol skutočnej Roraimy sa týči do výšky 2 800 metrov nad morom a obkolesujú ho 120 metrov vysoké útesy. Síce tu (zrejme našťastie) nie sú žiadne velociraptory či stegosaury, no žijú tu rôzne druhy žiab, vážok a tarantúl, ktoré nenájdeme nikde inde na svete.

Najjednoduchší prístup na vrchol hory je z venezuelskej strany. Chodník začína v Paratepui, 22 kilometrov východne od San Francisco de Yuruaní. Veľmi doporučujeme na výstup vyraziť so sprievodcom.