V roku 1985 obdržali obyvatelia dediny Potosí nemilú správu: Vláda sa rozhodla ich osadu zatopiť a na jej mieste vytvoriť priehradu Uribante Caparo. Obyvatelia boli okamžite evakuovaný a presídlení do okolitých miest. Priehrada bola postavená a dedina zatopená, nezmizla však pod vodou celá. Pri odlive z vody vykukuje vrchol 25 metrovej veže kostola, ktorá pripomína existenciu zaplavenej dediny.
V roku 2010 spôsobil meteorologický jav El Niño v celej Venezuele veľké sucho a hladina priehrady nakoniec klesla natoľko, že po prvý krát od zaplavenia vystúpil z vody celý kostol.
Miesto začal lákať návštevníkov, a pretože sa množstvo vody v zemi blížilo kriticky nízkej hranici, ľudia sa u kaplnky zišli a na mimoriadnej omši sa modlili za dážď. Ich prianie bolo vypočuté, mraky zahalili oblohu a kostol dediny Potosí opäť pohltila hladina.
Vež kostola je viditeľná v závislosti na množstve vody v priehrade.
