Vrchol Margherita

V pohorí Rwenzori sa nachádza vrch Margherita, ktorý je so svojimi 5 109 metrami tretím najvyšším vrchom Afriky po Kilimandžáre a Keni. Považuje sa však za náročnejší z týchto troch vrcholov, pretože na dosiahnutie vrcholu je potrebné prejsť dažďovým pralesom. Pohorie Rwenzori je zapísané na zozname svetového dedičstva UNESCO a vyznačuje sa výnimočnou krásou a biodiverzitou.

Názov Rwenzori údajne pochádza z neďalekého nárečia Bakonzo kráľovstva Rwenzururu, čo znamená “miesto snehu”. Vrchol Margherita a zvyšok pohoria Rwenzori sú jedinečné svojím ľadovcovým pôvodom; väčšina zasnežených vrcholov Afriky vznikla skôr sopečnou činnosťou.

Toto slávne pohorie, ktoré bolo v staroveku známe ako “Mesačné hory” kvôli svojim hmlistým, zasneženým vrcholom, bolo kedysi označované za prameň Nílu, ako to zistil staroveký obchodník Diogenes a slávny učenec Ptolemaios – viac ako tisícročie pred tým, ako anglickí objavitelia Livingston a Stanley vyhlásili, že Níl pramení v Jinja v Ugande.

Hoci najvyššie vrcholy sú stále pokryté bielou pokrývkou, v čase, keď pohorie získalo svoju majestátnu prezývku, bolo snehu viac. V dôsledku ústupu ľadovcov sa počet 46 ľadovcov, ktoré boli na pohorí zaznamenané v roku 1906, znížil o viac ako polovicu a klimatické javy, ako sú lesné požiare a sucho – kedysi v oblasti Rwenzori neslýchané – sú čoraz častejšie. Obyvatelia blízkej komunity považujú hory za posvätné a hovoria, že sú domovom 30 bohov, z ktorých každý je spojený s iným prírodným zdrojom nachádzajúcim sa v Rwenzori.

Približne 1 000 ľudí žijúcich v okolí hôr je zvyčajne zamestnaných ako nosiči a sprievodcovia. Ich živobytie však ohrozili rozsiahle záplavy spôsobené zosuvmi pôdy v roku 2020 spolu s obmedzením cestovného ruchu v dôsledku pandémie Covid-19. Pri povodni bolo zničených niekoľko trekkingových chodníkov a sprievodcovia s pomocou UNESCO a ďalších inštitúcií vybudovali nové, ktoré nahradili tie, ktoré sa zničili.