Hostinec Solacolu

Umiestnená pozdĺž pulzujúcej ulice Calea Moşilor, starobylej obchodnej tepny v neoklasicistickom a gotickom štýle, ktorá kedysi spájala vnútorné mesto Bukurešti s rušným trhoviskom Obor. S opotrebovanými palácovými dverami a olupujúcou sa fasádou v súčasnosti tento architektonický skvost rozpráva príbehy z minulých dôb. Nie je to nič iné ako hostinec Solacula (v rumunčine “Hanul Solacoglu”).

Táto stavba, ktorá vznikla v roku 1859, je svedkom spojenia miestnych a západných vplyvov a kedysi do nej cez dve veľké brány vchádzali a vychádzali luxusné kočiare. Symbolicky sa nachádza na ulici, ktorá sa môže pochváliť množstvom architektúry z obdobia Belle Epoque, a vzniká tak harmonický tanec medzi bohatou minulosťou, ktorá sa stretla so súčasnosťou, ktorá volá po renovácii a starostlivosti.

Pocta priekopníckemu duchu, názov a pôvod budovy možno odvodiť od bratov Solacoglu, obchodníkov pochádzajúcich zo severobulharskej enklávy Svishtov, ktorí sa usadili v srdci Valašska. Vojna za nezávislosť proti Osmanskej ríši v roku 1877 našla útočisko práve v týchto múroch, keď tu hľadala útočisko hlava bulharskej diaspóry. Na pamätnej tabuli bulharského veľvyslanectva v Bukurešti sa spomína, že v tomto hostinci v predvečer rusko-rumunsko-tureckej vojny v rokoch 1877 – 1878 býval spolu s mnohými bulharskými dobrovoľníkmi aj vodca bulharských revolucionárov Liuben Karavelov. Keďže je odrazom spoločných snáh, ktoré spájali Rumunov a Bulharov ako priateľov, snaha o oslobodenie od impéria, ktorému sa väčšina krajín v tejto časti Balkánu vzpierala, je v tejto ohromujúcej budove úchvatne symbolická.

Bohužiaľ, na prelome nasledujúcich storočí je história budovy dosť búrlivá a škaredá. V 90. rokoch 20. storočia sa objavila snaha o znovuzískanie budovy z područia nelegálnych obyvateľov, ako aj o jej obnovu. K tomu však nedošlo, hoci hostinec bol potom vrátený potomkom rodiny Solacolu. V roku 2007 sa však zistilo, že “nájomníci”, ktorými boli zhodou okolností rómske rodiny, v priestoroch vykonávali trestnú činnosť, najmä prostitúciu. Tento škandál následne viedol k ich vysťahovaniu.

Kedysi majestátna stavba je dnes dojemnou pripomienkou plynutia času, symfóniou zanedbanosti a krásy. Je to rozplývajúca sa myšlienka, že po takomto krásnom využití priestoru na odpor voči impériu, ktoré sa snažilo potlačiť rumunský jazyk a kultúru, vyústili do temných aktivít a nakoniec do zániku hostinca Solacula v dnešnej dobe.