Histria, pomenovaná po tráckom riečnom božstve, sa nachádza na suchom výbežku neďaleko ústia Dunaja na rumunskom pobreží Čierneho mora. Mesto bolo založené osadníkmi z Miletu v 7. storočí pred n. l. a počas celej svojej histórie si zachovalo svoj grécky charakter, dokonca aj počas obdobia rímskej nadvlády.
Hospodárska činnosť mesta sa sústredila na obchod a námorníctvo, čo spájalo Histriu so zvyškom gréckeho sveta. Mohyly, viditeľné v diaľke, svedčia o úzkom vzťahu medzi Histrijčanmi a miestnymi Skýtmi. Napriek tomu, že bola vďaka svojej výhodnej polohe regionálnym centrom obchodu, geografia sa nakoniec stala jedným z dôvodov úpadku mesta. Počas stáročí bolo staroveké pobrežie zanášané nánosmi bahna z Dunaja, čo viedlo k jeho premene na dnešné jazero Sinoe. Keďže bolo mesto odrezané od obchodných aktivít a rímska moc na severe Balkánu sa zrútila, Histria sa v 7. storočí n. l. stala korisťou Avarov a Slovanov. Pevnosť bola zničená a Histrijčania zmizli, no návšteva dnešných ruín je úchvatným výletom do sveta, ktorý dávno zanikol.
Pri vstupe do areálu sa nachádza múzeum, kde si možno prezrieť mnohé nálezy z ruín. Vedľa múzea je malá reštaurácia a keď sa pokračuje po cestičke, objavia sa dobre zachované múry starovekého mesta.
Do osídlenia možno vstúpiť bránou, podobne ako to kedysi robili samotní Histrijčania. Mesto malo vydláždené ulice a podobne ako v Ríme, staroveké remeselné spracovanie zabezpečilo, že sa zachovali až dodnes. Na vnútornej strane hradieb sa nachádzajú ruiny veží, ktoré kedysi chránili mesto. Akropola Histrie sa nachádzala približne pol míle východne od hlavného osídlenia. Možno tu preskúmať ruiny chrámov a nápisov, ktoré svedčia o uctievaní Apollóna, Dia a Afrodity v meste
