Po vzore väčšiny svojich predchodcov z dynastie Nguyễn si cisár Khải Định vopred naplánoval miesto posledného odpočinku. Keď v roku 1925 zomrel, pochovali ho do prepychovej hrobky, ktorej vnútorná komora ukrýva aj jeho pozlátenú podobizeň.
Hrobka cisára Khải Địnha sa od ostatných cisárskych hrobiek v okolí Huế odlišuje nezvyčajnou zmesou čínskych, vietnamských a európskych gotických prvkov. Schodisko strážia draky, pred stavbou stoja kamenné slony a bojovníci a pri vstupe návštevníka čakajú masívne kované brány. Vo vnútri sú vystavené osobné predmety a dary cisára, zatiaľ čo steny pokrývajú mimoriadne jemné vzory z keramiky a skla.
Chladný železný a kamenný exteriér ostro kontrastuje s bohato zdobeným interiérom, ktorý odráža okázalý vkus panovníka. Hrobka zároveň pripomína obrovské bohatstvo Khải Địnha a jeho vzdialenosť od života bežných ľudí. Cisár bol často vykresľovaný ako človek úzko naviazaný na francúzsku koloniálnu správu a kritici sa mu posmievali ako „platenému zamestnancovi“ francúzskej vlády. Výstavbu monumentálneho komplexu navyše financoval zvýšením daní, ktoré uvalil na svojich poddaných.
