Nad roklinou rieky Kalarytikos v gréckom pohorí Tzoumerka stojí pri vchode do jaskyne vo vertikálnej skale kláštor zasvätený Panne Márii. Ostrý skalný rez ukrýva kláštor Kipina, pamiatka kresťanstva postavená z materiálov z okolitých hôr.
Začiatkom 13. storočia sa skupina mníchov z neďalekého kláštora Vyliza po nezhodách so svojím opátom vydala založiť nový rád. Pri hľadaní nového miesta uvideli v hore dieru, ktorá sa ukázala byť jaskyňou. Mnísi vyliezli na strmý svah, ale keď sa dostali k vchodu do jaskyne, narazili na roklinu s priepasťou širokou viac ako šesť metrov. Mnísi sa nedali odradiť, premostili roklinu dlhými drevenými palicami a prešli cez ňu.
Zistili, že jaskyňa pokračuje hlboko do dutiny obrovskej skaly. Kedysi to bolo koryto podzemnej rieky, ale zemetrasenie alebo pokles pôdy zmenili jej tok.
Keď sa kláštor staval prvýkrát, jedným z najväčších nebezpečenstiev boli lúpežné nájazdy. Mnísi preto postavili vysoký múr, skonštruovali odolné dvere a priepasť v rokline premostili posuvným dreveným mostom. Keď sa nebezpečenstvo priblížilo, vtiahli most do jaskyne a boli v bezpečí. Až do roku 1920 mnísi, ktorí žili v tomto kláštore, udržiavali tento zázrak ľudskej techniky a vôle. Počas tureckej okupácie Grécka, od 14. do 19. storočia, bola jaskyňa útočiskom pre mnohých Grékov.
Keď návštevník prejde popod nízke dvere, vstúpi do jaskyne so stalaktitmi a stalagmitmi. Jej dĺžka dosahuje 240 metrov. Kostol kláštora bol vytesaný do tvaru kupoly. Z kláštora vyžaruje pokora a svätosť. V knihe hostí jeden z návštevníkov poznamenal: „Bolo mi povedané, že Boh si vybral najkrajšie miesta na svete, aby tu žil. Myslím, že je to pravda.“
