Veľký Bunker

Bunkre sú v Albánsku stále na viditeľnom mieste. Niektoré sú opustené a rozpadávajú sa, zatiaľ čo iné boli obnovené a sú v nich múzeá, kaviarne, burgrárne a tetovacie salóny. Albánske bunkre vyrobené z cementu, železa a ocele boli postavené tak, aby vydržali – a to sa aj stalo. Odhaduje sa, že v rokoch 1967 až 1986 dohliadal totalitný premiér Enver Hodža na výstavbu viac ako 700 000 bunkrov roztrúsených po celom Albánsku, z ktorých mnohé boli rozmiestnené pozdĺž jeho hraníc a pobrežia. Stále sú roztrúsené po celom území krajiny. Vo Veľkom bunkri v malebnom priesmyku Llogara sa návštevníci môžu priblížiť k tejto histórii a zároveň si vychutnať nádherný výhľad na oceán.

Počas Hodžovej vlády boli postavené tri typy bunkrov: tri metre široký Qender Zjarri, určený ako palebné postavenie; osem metrov široký Pike Zjarri, postavený na účely kontroly a velenia; a väčšie stavby, v ktorých sa často nachádzali tunely. Veľký bunker, verný svojmu názvu, patrí k menej rozšírenému tretiemu typu.

Veľký bunker je komplex strategicky umiestnený na svahu Ceraunianskeho pohoria, ktorý je otočený k Jadranskému moru. V nadmorskej výške viac ako 610 metrov ponúka dokonalý výhľad na pozorovanie lodí, pravdepodobne preto, že Hodža sa obával, že Taliansko napadne Albánsko po mori. Chátrajúca trojposchodová budova tvorí hlavnú stavbu Bunkra na mimoriadne malebnej ostrej zákrute cesty. Poschodia tejto budovy sú pokryté sutinou a rozbitým sklom a schody vedúce na horné poschodia sú v nebezpečnom havarijnom stave.

Pri pohľade nadol smerom k moru v dĺžke približne 30 metrov možno spozorovať veľký betónový tunel Bunkra, ktorý vyčnieva zo svahu hory. K otvoru vedie niekoľko chodníkov pre kozy. Tunel je prázdny, hoci vyzerá, akoby bol postavený na uskladnenie nejakého veľkého zariadenia. Na konci sa tunel rozvetvuje do rôznych smerov, čo je bežná vlastnosť týchto bunkrov. Z tunela, rovnako ako zo zvyšku lokality, je nádherný výhľad na pobrežie, pričom jeho zelená a modrá farba je posiata cementom.