Albánsko

Albánsko (albán. Shqipëria), dlhý tvar Albánska republika (albán. Republika e Shqipërisë) je národný štát nachádzajúci sa na Balkánskom polostrove v juhovýchodnej Európe, ležiaci na pobreží Jadranského a Iónskeho mora.

Na severozápade susedí s Čiernou Horou, na severovýchode so Srbskom (Kosovom), na východe so Severným Macedónskom, na juhu a juhovýchode s Gréckom a taktiež má námornú hranicu s Talianskom na západe (v Otrantskom prielive). Hranice prechádzajú cez vysoké pohoria a cez veľké jazerá – Skadarské jazero na severe a Ochridské a Prespanské jazero na východe. Pohoria zaberajú väčšinu územia, nížiny necelú tretinu.

V Albánsku dnes žijú približne 3 milióny obyvateľov (odhad z roku 2018). Hlavným a najväčším mestom je Tirana, úradným jazykom je albánčina. Etnicky a kultúrne ide o pomerne homogénnu krajinu, ktorú z 83 % tvoria Albánci a z 59 % moslimovia (údaj podľa sčítania obyvateľstva z roku 2011). Najpočetnejšou etnickou menšinou sú Gréci (0,9 % v roku 2011), ktorí obývajú najmä oblasť južného Albánska, tradične nazývanú Severný Epirus (Epiri i Veriut).

Albánsko je členom Organizácie spojených národov (OSN), Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO), Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), Rady Európy, Svetovej obchodnej organizácie (WTO), Stredoeurópskej zóny voľného obchodu (CEFTA), Organizácie islamskej spolupráce (OIC) a jedným zo zakladajúcich členov Únie pre Stredomorie. Od januára 2003 je potenciálnym kandidátom na vstup do Európskej únie a 28. apríla 2009 albánska vláda o členstvo v Európskej únii formálne požiadala.

Albánsko je parlamentnou republikou so zmiešanou ekonomikou. Reformy a transformácie trhu otvorili krajinu zahraničným investíciám, najmä čo sa týka rozvoja energetického priemyslu, dopravnej infraštruktúry, služieb a cestovného ruchu. Krajina sa neustále pokúša naštartovať ekonomický rast, ktorý by pomohol znížiť úroveň chudoby. V roku 2019 krajina dosiahla 66,5 v indexe ekonomickej slobody, s vysokým hodnotením v slobode obchodu (87,8) a nízkej miere daňového zaťaženia (86,3), ale s negatívnym hodnotením efektivity justície (30,6) a úrovne korupcie exekutívy (40,4)