Semipalatinskij polygon

Pred rokom 1990 bol Semipalatinsk (dnes známy ako Semej) jedným z mnohých uzavretých miest Sovietskeho zväzu. O dianí v týchto mestách vedeli len vysokopostavení funkcionári politbyra. Nikto okrem niekoľkých osôb s povolením nesmel do týchto oblastí vstúpiť ani ich opustiť a tieto uzavreté mestá sa dokonca neobjavovali ani na mapách či dopravných značkách.

Po skončení studenej vojny bola väčšina týchto uzavretých miest zrušená a tajomstvá, ktoré ukrývali, sa stali verejne známymi. Hoci väčšina týchto miest bola len strategickými vojenskými lokalitami alebo dôležitými banskými oblasťami, niektoré z týchto miest skutočne skrývali neuveriteľné tajomstvá – ako napríklad predtým uzavreté mesto Semipalatinsk.

Polygón bol hlavným jadrovým testovacím miestom Sovietskeho zväzu. V rokoch 1949 až 1989 sa v Semipalatinsku uskutočnilo celkovo 456 jadrových skúšok, z toho 340 podzemných a 116 atmosférických výbuchov. Celkovo sa počet jadrových výbuchov v Semipalatinsku rovná viac ako 2 500 hirošimským bombám. O týchto experimentoch svedčí obrovské množstvo kráterov, čiastočne naplnených vodou. Nebolo to jediné jadrové testovacie miesto Sovietskeho zväzu, ale bolo jediné v blízkosti väčších obydlí.

Sovietsky zväz uskutočnil tieto jadrové skúšky bez ohľadu na zdravotné následky pre 200 000 obyvateľov Semipalatinskej oblasti, ktorí neboli evakuovaní ani varovaní počas samotných výbuchov. Miestni obyvatelia si čoskoro uvedomili, čo sa deje, a krátko po prvých testoch boli svedkami zdravotných problémov. V oblasti Polygonu prudko vzrástol počet prípadov rakoviny a niekoľko rokov po prvých testoch sa narodil znepokojivo vysoký počet detí s genetickými chybami. Ľudia s tým nemohli nič robiť, pretože nesmeli opustiť hranice uzavretej oblasti mesta.

Napokon v roku 1989 vzniklo protijadrové hnutie s názvom „Nevada Semipalatinsk“, ktoré donútilo slabý a rozpadajúci sa Sovietsky zväz, aby upustil od ďalších jadrových skúšok a lokalitu uzavrel. Po získaní nezávislosti Kazachstanu bol štatút uzavretého mesta zrušený.

Lokalita bola síce uzavretá a testy sa zastavili, ale dedičstvo jadrových testov pretrváva. Oblasť s rozlohou viac ako 18 000 km2 je silne kontaminovaná a zdá sa, že až 1,5 milióna ľudí – desatina celkovej populácie krajiny – má zdravotné problémy, ktoré možno priamo alebo nepriamo pripísať jadrovým testom.

V oblasti Polygonu žijú ľudia aj v súčasnosti. Keďže ide o jeden z najchudobnejších regiónov Kazachstanu, len málo ľudí sa mohlo odsťahovať. Tí, ktorí zostali, sa naďalej spoliehajú na kontaminované miestne plodiny a vodu, a dokonca rozoberajú stavby polygónu, aby získali kovový šrot, ktorý môžu predať. Počet prípadov rakoviny vrátane leukémie je stále mimoriadne vysoký ako pred desiatkami rokov, rovnako ako neplodnosť a depresie. Napriek tomu sa každé dvadsiate dieťa rodí s vážnymi vrodenými chybami – a takmer žiadne z ďalších devätnástich sa nenarodí zdravé.

Znepokojujúci dokumentárny film „Po apokalypse“ z roku 2010 opisuje súčasnú situáciu na tomto mieste.