
Kazachstan
34 úžasných miest stojí určite za navštívenie
Územie Kazachstanu bolo osídlené už veľmi dávno. Rozprestieralo sa pri Turkestanských bránach, na cestách národov vychádzajúcich z Mongolska. Obyvateľstvo sa tu však nemohlo usadiť na dlhšiu dobu, pretože bolo vytláčané na sever a západ novými vlnami kočovníkov. Z tureckých a mongolských kmeňov sa tu v 15. storočí sformovali dnešní Kazachovia. Kazašské občiny a rody zaoberajúce sa kočovným chovom dobytka sa zoskupili do troch hord (žuzov): Zabalchašie (najstarší), Kazašská plošina (stredný) a najmladší žuz medzi Mugodžarmi a Volgou. Najstarší a časť stredného žuzu boli r. 1723 porazené nájazdom Džungárov. Najmladší žuz a ostatok stredného sa dobrovoľne pripojili k Rusku. Do polovice 19. storočia sa pod ruskú správu dostal aj zvyšok Kazachstanu. Prví ruskí usídlenci prišli do Kazachstanu už v 16. storočí. Boli to utečenci z centrálnych gubernii Ruska, ktorí sa usádzali pri rieke Jaik (teraz Ural). Z nich sa sformovali podobne ako v povodí Donu alebo v Predkaukazsku kozáci, ktorých cárska vláda poverila strážnou službou a úlohami pri kolonizácii Kazachstanu. Na hlavných trasách ich prieniku do krajiny vznikali opevnené body, medzi iným aj bývalé hl. mesto krajiny Alma-Ata. Pod ich ochranou sa začala poľnohospodárska kolonizácia krajiny. Kazachovia boli postupne vytláčaní do centrálnych oblastí so suchým podnebím, alebo prešli na polokočovný, respektíve roľnícky spôsob života.
Až do revolúcie roku 1917 bol Kazachstan slabo zaľudneným územím, na ktorom sa prevažná časť obyvateľstva živila pastierstvom alebo poľnohospodárstvom. Iba na Altaji sa ťažila meď a zlato. Počas revolúcie sa v krajine prejavil spoločenský chaos trvajúci až do marca 1920. Už 20. augusta toho roku však bola od Kazachstanu vyčlenená Kirgizská ASSR. 5. decembra 1936 sa stal Kazachstan zväzovou republikou. Po revolúcii sa začal výraznejší rozvoj priemyslu a ťažby surovín. V 50. a 60. rokoch prebiehal program zúrodnenia celiny, ktorý sa nakoniec premenil na obrovskú ekologickú katastrofu, keď bola značná časť úrodnej pôdy odviata vetrom. Po vyhlásení nezávislosti roku 1991 utieklo z krajiny mnoho obyvateľov ruskej národnosti, ktorí sa cítili diskriminovaní. Doživotným prezidentom krajiny je Nursultan A. Nazarbajev, ktorý bol pôvodne prvým tajomníkom Komunistickej strany Kazachstanu. Za prezidenta bol zvolený 1. decembra 1991. Počas svojej vlády si Nazarbajev nechal v referende zväčšiť svoje právomoci. Kazachstan je jedným z najúspešnejších štátov v regióne. V parlamentných voľbách roku 2007, na ktorých sa zúčastnilo rekordných 65% voličov, vyhrala Nazarbajevova strana Nur Otan s 88 % hlasov. Žiadna iná strana nezískala viac ako 7 % hlasov a do parlamentu sa nedostala. Zahraniční pozorovatelia OBSE voľbám vytýkali netransparentnosť pri sčítavaní hlasov, ako aj vysokú vekovú hranicu potrebnú pre vstup do parlamentu, no konštatovali, že sú pre krajinu predsa len pozitívnym krokom, napríklad i pre to, že opozícia mala relevantný priestor pre predvolebnú kampaň. 15. marca 2019, po 30 rokoch pri moci, oznámil Nursultan Nazarbajev svoju rezignáciu. Ako úradujúca hlava štátu ho 20. marca 2019 nahradil predseda Senátu Kasym-Žomart Tokajev. Na počesť dlhoročného prezidenta Nursultana Nazarbajeva po ňom premenovali hlavné mesto krajiny Astana na Nursultan. Nový prezident Tokajev tiež plánuje postaviť mu pamätník a pomenovať po ňom hlavné ulice regionálnych metropol v krajine