Skip to content

Maják Rubjerg Knude

Maják býva dosť vysokou budovou, ktorého svetlo je viditeľné niekoľko kilometrov. To neplatí pre maják Rubjerg Knude v Dánsku, ktorý čoskoro zmizne v piesku.

Približná doba čítania: 7 minút

O dánskom kráľovi Knutovi Veľkom, ktorý v roku 1016 dobyl Anglicko a vládol aj Nórsku, väčšina ľudí počula len v súvislosti s príbehom o prílive. Všeobecnú verziu tohto príbehu, ktorý sa neprestajne prepracúval, po prvý raz zaznamenal Henrich, archidiakon z Huntingdonu, v kronike z 12. storočia s názvom Historia Anglorum (Dejiny Anglicka), ktorú napísal viac ako sto rokov po kráľovej smrti. Príbeh hovorí o tom, ako musel Knut znášať nehorázne ponklokovanie svojich päťolízačov, ktorí tvrdili, že istotne nejestvuje nič, čo by veľký Dán nedokázal. Kráľ preto prikázal, aby jeho trón premiestnili na pobrežie a postavili ho pri odlive na piesočný breh. To chcel lichotníkom udeliť lekciu o limitoch svetskej moci. Bez ohľadu na to, ako dôrazne anglosaský panovník prikazoval oceánu, aby sa nepribližoval k jeho nohám, aby mu nezamočil holene a lem jeho rúcha, voda naďalej stúpala. Rýchlo si to uvedomili aj jeho pochlebovači, ktorí stáli po jeho boku a onedlho sa ocitli po kolená v rozvírenej slanej vode. Dostali tak patričnú lekciu a pokorne sa vrátili na dvor, síce mokrí, ale poučení, a s ešte väčším rešpektom voči Knutovi, múdremu a zbožnému panovníkovi.

Maják Rubjerg Knude

Táto udalosť sa podľa rôznych tvrdení odohrala buď v Southamptone, v Boshame v Sussexe (kde sa, mimochodom, v miestnom potoku Brooke utopila Knutova dcéra) alebo pri Temži vo Westminsteri. V novších časoch sa však postupujúceho prílivu musí obávať hlavne pobrežie Knutovho rodného Dánska. Lønstrup je bývala rybárska dedina na severnom cípe Jutského polostrova, ktorej vetrom ošľahané pláže s bielym pieskom posiatym naplaveninami poskytujú väčšinu surovín pre sklárov, umelcov a remeselníkov, čo dnes tvoria veľkú časť jej obyvateľov. V stredoveku sa väčšina mestečka vrátane farského kostola Mårup Kirke nachádzala takmer 2 kilometre vo vnútrozemí, v bezpečnom odstupe od Severného mora, ktorého búrlivé vody poskytovali miestnym obyvateľom živobytie. More, ktoré dalo vzniknúť tejto osade, si však už stáročia nenásytne nárokuje jej pobrežie. Rýchlosť erózie v súčasnosti spôsobuje stratu približne 3 m súše ročne. V roku 2016, keď medzi kostolom Mårup Kirke a vlnami zostalo sotva 8 metrov rozpadávajúcej sa pôdy, zvyšky svätostánku rozobrali, aby ho napokon nepohltili vlny.

Zdalo sa, že miestny maják Rubjerg Knude je odsúdený na rovnaký osud ako kostol. Tento 23 metrov vysoký a pôvodne plynom osvetlený maják, ktorý postavili vo výške 60 m nad morom na najvyššom bode útesu Lønstrup Klint a vo vzdialenosti 200 m od morského pobrežia, po prvý raz uviedli do prevádzky v decembri 1900. Jeho údržba a prevádzka boli natoľko náročné, že si vyžadovali troch strážcov, ktorí žili aj s rodinami v domoch pri jeho základni. Okrem toho, že každú noc obsluhovali strážnu miestnosť, starali sa o to, aby bol svetlomet v poriadku a dostával pravidelný prísun plynu, a každé tri hodiny naťahovali jeho hodinový stroj, mali muži navyše za úlohu každé ráno odstrániť mŕtve vtáky, ktoré v noci vleteli do skla lampy. Každý rok sa musel viesť súpis týchto úbohých tvorov a do zoologického múze v Kodani sa musela posielať správa s podrobnými údajmi o ich počte a druhoch.

Maják Rubjerg Knude

V päťdesiatych rokoch 20. storočia však už bolo zrejmé, že budúcnosť majáka je ohrozená. Vzdialená pláž sa nielenže priblížila, pretože more naďalej nahlodávalo pobrežie, no vietor navyše zanášal piesok ďalej na breh a okolo majáka sa začali hromadiť čoraz väčšie duny. Na pomoc v boji proti tomuto sypkému prílivu vysadili v okolí jačmenicu piesočnú a pieskomilku obyčajnú, ale bezvýsledne. Vietor ustavične privieval nový piesok a duny boli často také vysoké, že zakrývali lúče svetlometu na mori. Problém bol neprekonateľný a maják Rubjerg Knude museli zatvoriť, pričom jeho posledný lúč zažiaril 1. augusta 1968. Prázdny maják sa na istý čas stal ústredným exponátom prírodovedného múzea zriadeného v budovách okolo jeho základne, ktoré zaznamenávalo pohyb piesku a ekeologickú sitáciu v regióne. Túto inštitúciu však odsúdili na zánik práve sily, ktoré sa snažila dokumentovať, a v roku 2002 ju zatvorili. Jej priestory mali zmiznúť pod dunami, ktoré už pohlitili všetko okrem vrcholu majáka. Útesy pred ním však stále ustupovali a jeho koniec sa nezadržateľne blížil.

V roku 2019, keď sa maják Rubjerg Knude nachádzal len niekoľko metrov od okraja útesu a bolo jasné, že by prežil nanajvýš ďalších päť rokov, sa rozbehol vládou financovaný program na jeho zachovanie. Maják Rubjerg Knude s hmotnosťou 720 ton hydraulicky zdvihli zo základne a na koľajniciach ho premiestnili na nové miesto o 70 metrov ďalej vo vnútrozemí, kde by mohol s trochou šťastia prežiť ďalších štyridsať rokov. Je to odklad istej skazy, ktorého trvanie však nikto nemôže zaručiť – už Knut Veľký totiž veľmi dobre chápal, že príliv a odliv sú neúprosné sily, ktoré sa správajú len podľa seba.

Dánsko ponúka ďalšie miesta

Dánsko - Krátke info

, vlajka

Miestny názov: Danmark
Hlavné mesto: Kodaň
Úradné jazyky: dánčina, faerčina, grónčina
Štátne zriadenie: parlamentná monarchia
Rozloha: 43931 km²
Časové pásmo: UTC +1:00
Mena: dánska koruna
Kód meny: DKK
Kurz (za 1 € dostaneš): 7.457 DKK
Medzinárodný kód krajiny: DNK/DK
Internetová doména: .dk
Predvoľba telefónneho čísla: +45

Blízke miesta do +/- 300km