Helmy Viksø

Vikingovia sú v popkultúre typicky zobrazovaní s rohatými prilbami, čo historikov veľmi mrzí. S najväčšou pravdepodobnosťou takúto pokrývku hlavy nikdy nenosili a táto myšlienka vznikla v 19. storočí, do veľkej miery pod vplyvom kostýmových návrhov pre Wagnerov Prsteň Nibelungov.

Ak však navštívite Dánske národné múzeum v Kodani, môžete tam nájsť pár rohatých prilieb presne takých, aké nosia imaginárni Vikingovia na populárnych vyobrazeniach. Tieto prilby, známe ako prilby z Viksø, však nepochádzajú z doby Vikingov. Pochádzajú z obdobia najmenej tisíc rokov pred obdobím Vikingov, ktoré sa začalo okolo roku 800.

Prilby našiel v roku 1942 robotník na mieste ťažby rašeliny v Brøns Mose v meste Viksø. Odvtedy boli prilby datované niekedy do obdobia medzi rokmi 857 a 907 pred Kristom v dobe bronzovej. Prilby majú rohy podobné rohom tura, vyhynutého príbuzného súčasného hovädzieho dobytka. Rohy boli pravdepodobne symbolom moci a autority a spôsob, akým boli uložené v močiari, naznačuje možný rituál votívnych darov.

Okrem výrazných rohov sú prilby zdobené očami a zobákmi pripomínajúcimi dravé vtáky a archeológovia sa domnievajú, že v minulosti mali aj hrivu z konských vlasov a peria. Tieto symboly sa mohli používať na uctievanie slnka.