Obvod Zeme meria 40075 kilometrov. To je o celých 3219 kilometrov menej, ako koľko musia mnísi na hore Hiei zdolať peši počas 7 rokov.
Maratónski mnísi alebo gyoja patria do budhistickej sekty Tendai založenej v chráme Enryaku-ji na hore Hiei na začiatku 9. storočia. Mnísi v tejto sekte sa snažia dosiahnuť svätosť už za života, a podstupujú preto náročný 7 ročný plán kaihogyo, v rámci ktorého musia pri nedostatku spánku a stravy denne prejsť dlhé vzdialenosti.
Pred prvou výzvou, prejsť 100 dní po sebe vždy 40 kilometrov denne, majú mnísi gyoja na prípravu jediný týždeň. Počas neho odstránia ich bratia ostré predmety z ciest a pre každého mnícha vyrobia 80 párov sandálov zo slamy. Jeden pár vydrží totiž pri najlepšom len niekoľko dní.
Nasledujúcich tri a pol mesiaca čaká mníchov gyoja stále rovnaký program. Každý deň sa o polnoci prebudia a zjedia malú porciu rezancov a ryže, potom sa hodinu modlia. Potom už je čas vyraziť. V bielom rúchu, sandáloch a veľkom obdĺžnikovom klobúku musia mnísi obísť asi 300 miest, na ktorých sa pomodlia. Chodec nemá povolené jesť, piť ani oddychovať. Okolo pásu mu na šnúre visí nôž. V prípade, že nedokáže kaihogyo dokončiť, je mních povinný spáchať pomocou šnúry či noža sebevraždu.
Po dokončení dennej túry sa môže ísť umyť a najesť a potom už ide pomôcť ďalším mníchom s prácami v kláštore. Spať chodí o 21:00. Od polnoci ho čaká znovu tá istá rutina.
Prvé tri roky kaihogyo prebiehajú rovnako, každý rok musia mnísi prejsť 40 kilometrov po 100 po sebe idúcich dní. Počas štvrtého a piateho roku musia sto-denný pochod vykonať dvakrát za každých 365 dní. Najväčšia výzva na mníchov čaká v 700. deň, kedy vykonávajú tzv. doiri. Po 7-9 dní nedostanú najesť ani piť a nesmú spať. Toto obdobie, počas ktorého majú nakázané zotrvať v nekonečných modlitbách, má zaistiť smrť ich ega a dať vzniknúť nadpozemskej osobe, ktorá je schopná viesť ostatných k osvieteniu. Pôvodne trvalo doiri celých 10 dní, pretože ho však nikto neprežil, bolo nutné túto dobu skrátiť.
Počas posledných dvoch rokov sa zdolávaný úsek predlžuje najprv na 60 kilometrov a neskôr na 84 kilometrov. Od roku 1885 sa ukončiť kaihogyo podarilo asi 50 mníchom. Posledným z nich je Yūsai Sakai, ktorý celým procesom prešiel dokonca dvakrát, prvý krát medzi rokmi 1973-1980 a druhý krát po 6 mesačnej pauze medzi rokmi 1980-1987.
